Matúšovo evanjelium 12, 33-37 (rozbor)

V 12. kapitole Matúšovho evanjelia pokračujú reakcie na Ježišovo verejné účinkovanie. Teraz sú na scéne farizeji. Hoci prezentujú najotvorenejší smer vtedajšieho judaizmu, v tomto rozprávaní sa javia veľmi nepriateľsky voči Kristovi, až tak, že pripravujú samotné zničenie Ježiša (verš 14).
Je tu zázrak týkajúci sa posadnutého, ktorý bol slepý a nemý (verš 22). Tento čin znovu rozpúta reakciu farizejov, ktorí ho tentoraz obviňujú z diabolskej mágie. Ježiš vyvráti tento útok, keď preukáže, že on nie je so satanom v tajnom spojení, ale v rozpore.
Nakoniec sa Ježiš vracia k obrazu, ktorý už raz použil Matúš (7, 17-18) a k ďalšiemu, ktorý použije (13,52), a to k stromu a jeho plodom a k osobnému pokladu, aby naznačil dobro a zlo, ktoré môže každý človek konať a vyjavovať