Náuka o materialoch II . - Vytvrdzovanie zliatin hliníka

Teoretický úvod

Hliník je tretím najrozšírenejším prvkom v zemskej kôre. Slovenský názov tohto kovového prvku naznačuje jeho prítomnosť v hline, íloch a mineráloch bauxitu. Ako väčšina kovov v prírode je hliník viazaný s kyslíkom. Hliník má kubickú plošne centrovanú mriežku, teplotu tavenia 658 °C, hustot u 2700 kg.m-3, mernú elektrickú vodivosť 38 MS.m-1, veľmi nízku pevnosť v ťahu Rm = 60 až 70 MPa a je ťažný aj pri nízkych teplotách. Pevnosť čistého hliníka je nízka, zvýšenie pevnosti sa dosahuje legovaním, deformáciou za studena alebo tepelným spracovaním.
Hliník má malú mernú hmotnosť a dobrú koróznu odolnosť na vzduchu, vo vode, v oleji a v mnohých chemikáliách. Použitie hliníka a jeho zliatin zahrnuje st a ve b n í ct vo , elektrotechnika, potravinársky a letecký priemysel.