Sociálnoekonomická analýza banskobystrického samosprávneho kraja

Poľnohospodárstvo

Rozsah poľnohospodárskej a potravinárskej výroby BBSK je podmienený pôdnoklimatickými, agroekologickými, sociálnymi a ekonomickými možnosťami využitia zdrojov a podmienok vidieckeho priestoru Slovenska. Prírodnoklimatické podmienky a reliéf kraja sú rôznorodé, územie kraja sa rozprestiera v horskej, podhorskej a nížinnej oblasti.

V Banskobystrickom kraji z celkovej výmery pôdy 945 477 ha zaberá poľnohospodárska pôda 418 708 ha, t.j. 44,3 %, lesná pôda 462 547 ha, t.j. 48,9 % a ostatná pôda 64 222 ha t.j. 6,8 %. Výmerou poľnohospodárskej pôdy sa Banskobystrický kraj spolu so Žilinským, Trnavským a Prešovským krajom radí medzi kraje s najnižším podielom poľnohospodárskej pôdy z celkovej výmery. Naopak uvedené kraje majú najvyššie zastúpenie lesnej pôdy. V rámci Banskobystrického kraja najnižší podiel poľnohospodárskej pôdy z celkovej výmery vykazujú okres Brezno, Žarnovica, Revúca, B. Štiavnica, B. Bystrica a Žiar nad Hronom, u ktorých podiel nedosahuje ani 40 %. Sú to okresy hospodáriace v horských a podhorských oblastiach. Na druhej strane majú najvyšší podiel lesnej pôdy nie len v rámci kraja, ale aj v rámci Slovenska. Najvyšší podiel poľnohospodárskej pôdy majú okresy V. Krtíš, Krupina, R. Sobota a Lučenec, ktoré hospodária v nížinnej oblasti. Podiel ostatnej pôdy v Banskobystrickom kraji je nižší ako priemer Slovenska, až na okres Zvolen, ktorý 16,3 % dosahuje úroveň Bratislavského kraja.