Typy oceľových lán

Úvod


Laná z prírodných materiálov sa používali už v staroveku. Používali sa na dvíhanie nákladov a v námorníctve. Potreba pevnejších lán nastala až koncom osemnásteho storočia s rozvojom priemyslu a hlavne s rozvojom banského priemyslu. Keďže sa kopalo v stále väčšej hĺbke boli na laná kladené väčšie požiadavky, čo sa už nedalo zvládať len zmenou hrúbky lana. Laná z prírodných materiálov mali obmedzenú životnosť a hlavne nízku bezpečnosť.

Na európskom kontinente bolo ako prvé vyrobené a použité lano v nemeckých strieborných baniach v Clausthale (pohorie Hartz) (1834). Prvé laná boli tvorené navzájom skrútenými kovanými drôtmi, ktoré tvorili prameň. Z troch prameňov potom bolo stočené lano. Technológia bola prevzatá z výroby konopných lán. Laná sa stáčali ručne. Tieto laná sa tiež nazývali Albertove. (William Albert vrchný banský rada ktorý použitie lán presadil). Keďže drôty mali relatívne veľký priemer, tak aj prierez lana bol veľký a lano bolo málo ohybné. Laná však napriek tomu mala výhodu, že vo vlhkom banskom prostredí netlela, mali vyššiu pevnosť a oproti reťaziam sa neroztrhli „bez varovania“.(1)
Už v roku 1836 bolo oceľové lano v prevádzke na Slovensku, a to na šachte Kristián v Banskej Štiavnici. V roku 1837 bola na šachte Piarg v Banskej Štiavnici zriadená prvá továreň na výrobu oceľových lán na základe podnetu komorného grófa Schweitzera. Laná sa najprv vyrábali ručne, od roku 1840 bol v prevádzke stroj na výrobu prameňov, ktorý si dal v tom istom roku patentovať viedenský mechanik Wurm. Dĺžka prvých lán bola len niekoľko desiatok metrov. Vývoj techniky výroby oceľových lán pokračoval pomerne rýchlo a už v roku 1850 bolo pre potreby železničnej prevádzky vyrobené lano o dĺžke 2 650 m. (2)
V tomto období ako i v nasledujúcich rokoch 19. i 20. storočia až po súčasnosť sa vývoj lán nesie v znamení zlepšenia strojového vybavenia na výrobu lán, zlepšenia vlastností materiálov použitých na laná a zlepšenia konštrukcie lán.