Eastonov model politického systému je v dnešnej dobe považovaný jednak za klasické a taktiež za najobsiahlejšie dielo svojho druhu, v ktorom autor prepojil všeobecnú systémovú teóriu s koncepciou behavioralistov 50. rokov 20. storočia. Celkovo sa jedná o Eastonove tri v tomto smere najpodstatnejšie práce, a to Politický systém, Rámec politickej analýzy a Analýza systémov politického života. V celkovej rovine sa autor zameriava na úvahy o všeobecnej teórii systémov, avšak s dôrazom na špecifikáci...

Sociálna politika je pojem, ktorý sa dá najlepšie definovať v konkrétnych modeloch danej krajiny a nie vo všeobecnej rovine. Sociálnej politike zodpovedá anglický termín “welfare”. Vojnou sa v Európe iba umocnil nárast chudoby a sociálneho vylúčenia, nezamestnanosti a mnoho ďalších negatívnych faktorov a preto otázka sociálnych istôt začala byť markantne aktuálna po skončení druhej svetovej vojny. Svet pociťoval potrebu nielen bezpečnosti, ktorej výsledkom bolo vznik OSN, ale aj istých sociálnyc...

Používanie pojmu „medzinárodná integrácia“, prípadne skrátene „integrácia“, sa veľmi rozšírilo po 2. svetovej vojne, najmä v západnom svete. Autori ním začali označovať niektoré nové javy najmä v oblasti medzinárodných vzťahov. K rozšíreniu používania pojmu integrácia na označenie zjednocovacích tendencií v rámci medzinárodných vzťahov nepochybne veľkou mierou prispeli procesy, ktoré prebiehali v povojnovom období medzi priemyselne vyspelými štátmi západnej Európy. Integračné prepájanie priemyse...

Sociálna politika je pojem, ktorý sa dá najlepšie definovať v konkrétnych modeloch danej krajiny a nie vo všeobecnej rovine. Sociálnej politike zodpovedá anglický termín “welfare”. Vojnou sa v Európe iba umocnil nárast chudoby a sociálneho vylúčenia, nezamestnanosti a mnoho ďalších negatívnych faktorov a preto otázka sociálnych istôt začala byť markantne aktuálna po skončení druhej svetovej vojny. Svet pociťoval potrebu nielen bezpečnosti, ktorej výsledkom bolo vznik OSN, ale aj istých sociálnyc...

Interpretatívny výskum – je pochopenie subjektívnych alebo zdieľaných významov, kt. jednotlivci a skupiny prisudzuje realite – tá realita existuje v podobe svojho vlastného druhu a ľudia majú voči nej rôzny postoj má pre nich rôzne úrovne významov – je to pre mňa významné? Na základe toho orientujú svoje konanie a správanie. Preto realita je bohatá na pozorovanie a dokáže odhaliť čo stojí za konaním jednotlivcov, prečo koná takto a nie inak? Prečo politik volí určitú formu komunikácie so svojou ...

Tehotenstvo, pôrod a šestonedelie sú prirodzené fyziologické procesy v živote ženy. Sociálnymi udalosťami sú až komplikácie spojené s týmito procesmi, ktoré vyvolávajú zdravotné a ekonomické ťažkosti. Avšak, i keď komplikácie nenastanú, že v tomto období potrebuje pomoc a starostlivosť, ktorú si nevie a nemôže vždy zabezpečiť sama. Je potrebné zabezpečiť riadnu lekársku starostlivosť pre úspešný priebeh tehotenstva a pôrodu, pracovné voľno, hmotné zabezpečenie počas tohto voľna. Narodenie dieťa...

Idea ekonomickej bezpečnosti je ako celok mimoriadne kontroverznou a vysoko spolitizovanou témou. V kapitalistickom hospodárstve už sám koncept ekonomickej bezpečnosti trpí kontradikciami a naráža na veľa komplikácií. Jadrom ekonomickej bezpečnosti sú doposiaľ nevyriešené a vysoko spolitizované diskusie o medzinárodnej politickej ekonómii, ktoré sa týkajú charakteru vzťahu medzi politickou štruktúrou anarchického medzinárodného systému a ekonomickou štruktúrou trhu. Hlavné súperia...

Zrejme každý človek aspoň raz v živote potrebuje určitú sociálnu intervenciu či pomoc štátu. Pri niektorých sociálnych udalostiach potrebuje systematickú a dlhodobú podporu, aby dokázal túto ťažkú životnú situáciu prekonať. Sociálna intervencia sa stala súčasťou sociálnej politiky štátu a každý štát svojím systémom náhradných zabezpečujúcich mechanizmov tvorí a buduje podporné zdroje ako súčasť systémov sociálnej ochrany

Strata zamestnania u väčšiny ľudí vyvoláva veľmi negatívne psychické ladenie. Väčšina ľudí totiž u nás nie je pripravená na možnosť, že o prácu môžu prísť. Teda nie pripravená ani na to, ako prácu hľadať, čo robiť. Právo na prácu neznamená právo na určitú prácu, ale len právo na pomoc pri získavaní práce a podporu v nezamestnanosti. Hlavným cieľom sociálnej politiky v tejto oblasti preto býva tvorba nových pracovných príležitostí, podpora samotnej ekonomickej aktivity a prípravy ľudí na zamest...

Huntington ¬ kniha Tretia vlna (The Third Wave) (democratization on the late twentieth century) – demokratizácia na konci 20. storočia. Analyzuje prechod od nedemokratických režimov k demokracii v niektorých krajinách, hlavne v Ázii a latinskej Amerike. Analyzované krajiny patria k skupine 35 štátov, ktoré prešli k demokracii v 70. a 80. rokoch. Dôvodom bol rozsiahly medzinárodný tlak na prechod k demokracii počas tretej vlny demokratizácie – podľa Huntingtona.

Staroba nie je choroba, je to prirodzené posledné obdobie ľudského života, v ktorom sa pozvoľna obmedzujú funkcie ľudského organizmu. Prejavuje sa to v postupnom znižovaní schopnosti pracovať a aktívne reagovať na vonkajší svet. Starnutie je proces veľmi individuálny, zložitý, prebiehajúci u rôznych ľudí rôzne. Ako biologický proces môže prebiehať prirodzene, alebo chorobne. V prvom prípade sa jedná o fyziologický, v druhom prípade o patologický proces starnutia.

Fungujúce trhové hospodárstvo samo o sebe nezabezpečuje demokratický a humánny vývoj v spoločnosti, štrukturálne rozdiely nezmierňuje, ale zvyčajne prehlbuje. Základné princípy trhu sú v kolízii s princípmi soc. politiky. Podľa Vojtech Stanka základné princípy soc. politiky možno označiť za základné zásady, pravidlá, idey.

Oneskorená intervencia je vtedy, ak nedošlo k včasnej intervencii, resp. účinnej. Vtedy soc. udalosť začne naberať znaky nových soc. udalostí a prichádza ku kritickej situácii. Ak v tomto prípade nie je účinná ani kritická intervencia dochádza k sociálnej katastrofe. Ide o nabaľovanie sa rôznych soc. udalostí, patologických javov, trestnej činnosti. Resp. dochádza k problémom v rodine, poklesu príjmov, problémom s bývaním. Krajnou formou soc. katastrofy je sociálna exklúzia /soc. vylúčenie/.

Rusko spolu s USA patrili a stále patria medzi superveľmoci, ktorých vzájomné vzťahy sú stredobodom pozornosti viac než vzťahy hociktorých iných krajín, odhliadnuc od chvíľkových vzplanutí pri lokálnych konfliktoch v rôznych regiónoch. Ich vzájomné vzťahy neraz ovplyvnili politické a ekonomické dianie vo svete a tak prispeli k upevňovaniu ich silných pozícií. Za začiatok ich vzájomného „súperenia“ by sa dal považovať rok 1945, čiže koniec druhej svetovej vojny.