Občas, keď v práci odháňam od seba tie svoje lepidielka, detičky, ktoré sa ku mne s láskou túlia, rozmýšľam o tom, že ako je možné, že ich neodpudzuje môj vzhľad. Snažím sa vžiť do ich pocitov a pozrieť sa na seba ich očami. Čo asi vidia, keď sa na mňa pozrú? Zavalitý, akoby medvedí trup, rozložený na dlhých bocianích nohách i keď do bocianej štíhlosti majú ďaleko. Ak to spočítam, dohromady, dá to žirafiu výšku. No, takej pomenšej žirafy určite. Môj telocvikár na základnej škole mi s láskavou ir...