Český štát a Slovensko v období stavovskej monarchie
Seminárna práca17 s. / 1. roč. / doc
Všeobecná charakteristika ekonomického, spoločenského a politického vývoja
SLOVENSKO
Vznik stavovskej spoločnosti aj štátu - výsledok dlhého historického vývoja, v ktorom sa vytvárali ekonomické a právne predpoklady pre sformovanie privilegovaných vrstiev feudálnej spoločnosti - stavov - a ich účasti na výkone štátnej moci. Rozvoj stavov v Uhorsku pokračoval aj po páde Anjouovcov.
|
|
0,1 |
1x |
|
Politické strany
Referát5 s. / 1. roč. / doc
Politické strany
Politické strany sú nevyhnutným prvkom fungovania modernej politiky. Ich vznik je spojený s demokratizáciou industriálnych spoločností v 19. storočí. Napriek tomu, že od svojho vzniku prešli rozsiahlymi premenami, nemožno si bez nich predstaviť existenciu žiadnej súčasnej demokracie. Politické strany sú dôležitým spojítkom medzi štátom a spoločnosťou.
Medzi veľmi citované výroky o politických stranách patrí výrok talianskeho politológa Giovanniho Sartoriho, ktorá zhŕňa nie...
|
|
0,1 |
2x |
|
Slovenské štátne symboly v rokoch 1939-1945
Referát3 s. / 1. roč. / doc
V novembri 1938 bola protiústavným zákonom z 19. novembra 1938 vyhlásená autonómia Slovenska. Vyhlásenie autonómie sa nemalo dotýkať sféry československej štátnej symboliky, pretože Slovensko aj po 19 novembri malo zostať súčasťou československého štátu. Ale v skutočnosti sa od autonómie československé symboly na Slovensku prestali používať. Namiesto štátneho znaku sa začína v plnej miere používať národný symbol Slovenska a túto prax potvrdilo aj Prezídium Ministerstva vnútra Slovenskej krajiny....
|
|
0,1 |
4x |
|
Vzťah štátu a cirkvi
Referát4 s. / 1. roč. / doc
Slovenská republika a cirkev
Slovenský snem zákonom zo dňa 14. marca 1939 v Bratislave vyhlásil Slovenskú republiku ako samostatný štát. Dňa 21. júla 1939 bola prijatá ústava Slovenského štátu, ktorú schválil Slovenský snem. V jedenástej hlave ústavy sa hovorilo o práve každého občana slobodne si plniť náboženské povinnosti, pokiaľ to neodporuje ustanoveniam zákona, verejnému poriadku a kreťanským mravom. Všetky cirkvi a a náboženské spoločnosti uznané štátom sú verejnoprávnymi korporáciami s ...
|
|
0,1 |
13x |
|
Zahraničná politika Československa
Bakalárska práca34 s. / - roč. / doc
Úvod
Pre malý štát akým bolo Československo bolo nutné, aby si svoju existenciu zabezpečil zahraničnou politikou. Po skončení prvej svetovej vojny sa Československo mohlo oprieť len o tie veľmocenské zoskupenia, ktorým vďačilo za svoj vznik. Jeho orientácia sa preto upriamovala na Dohodu a predovšetkým na jej vojensky najsilnejšiu veľmoc – Francúzsko. Československo bolo už od svojho vzniku spojencom Francúzska. Po nástupe nacistického režimu v Európe, aj napriek rozbitiu česko-slovenského štá...
|
|
0,2 |
0x |
|
Miesto a význam Ľudovíta Veľkého pre uhorské dejiny
Seminárna práca15 s. / - roč. / doc
Úvod
Panovník Ľudovít I. Veľký z rodu Anjouovcov sa zapísal do uhorských dejín veľkými písmenami. Bol to kráľ, ktorý dokázal postaviť Uhorsko na úroveň ostatných európskych veľmocí a takisto pomohol krajine dosiahnuť najväčší územný rozmach v celej histórii Uhorska. Jeho vláda je poznačená mnohými vojnami, ale taktiež vnútornou jednotou v krajine. Kráľ Ľudovít považoval za svojich spojencov vo vykonávaní vnútornej politiky mestá, ktoré si od neho z tohoto titulu vyslúžili množstvo privilégií. ...
|
|
0,3 |
3x |
|
Stranícke systémy
Referát5 s. / - roč. / doc
Stranícke systémy
Politické strany predstavujú síce základného aktéra politickej súťaže, ale sami o sebe nevytvárajú systém strán. Nemenej dôležité sú totiž ich vzájomné vzťahy. Straníccky systém nie je iba množinou strán. Zatiaľ čo strany sa premieňajú relatívne pomaly, ich vzťahy sa môžu meniť veľmi rýchlo. Preto sa strany niekedy označujú za statický prvok straníckych systémov a naopak, ich vzťahy za prvok dynamický. G. Sartori neberie pri definovaní straníckeho systému samotnej politicke...
|
|
0,1 |
4x |
|
Vladimír Clementis
Referát3 s. / 1. roč. / doc
Vladimír Clementis
Narodil sa 20. septembra 1902 v Tisovci. Bol to komunistický politik a publicista a tiež pôsobil ako právnik. Po uzatvorení sovietsko-nemeckého paktu v auguste 1939 sa komunista Clementis dopustil osudovej chyby. Pred svojimi súdruhmi a priateľmi vo francúzskom exile zapochyboval o správnosti sovietskej politiky. V komunistickom hnutí samostatné myslenie, a to ešte naviac v tak závažnej otázke, nemohlo zostať bez trestu. A ten okamžite nasledoval. Vyšetrovanie, ktoré viedol ...
|
|
0,1 |
5x |
|