Etický pohľad na medziľudské vzťahy

Boj dobra a zla je od počiatku spojený s existenciou ľudskej spoločnosti ako formy základného prírodného zákona, pôsobenia vzájomných antagonizmov rôznych foriem života na Zemi za účelom jeho večného zachovania a zdokonaľovania s prvkami spätne pôsobiacej všeobecnej harmonizácie. Ľudská povaha je založená na zásade niekoho milovať, niekoho nenávidieť. Človek ako ľudská bytosť má prirodzenú tendenciu združovať sa a dosahovať tak ciele, ktoré hoci si ich všetci želajú, presahujú možnosti jednotlivcov. To je zrejmé z toho, že človek sám sebe nepostačuje, ak žije sám, pretože ho prirodzenosť vybavila dostatočne len v málo veciach. Dokonca aj Sväté písmo v rozprávaní o stvorení hovorí, že Boh keď videl človeka samého, ktorý vyšiel z jeho rúk, nepokladal to za správne a rozhodol sa, že mu dá spoločníčku. Aby človek mohol naplno prejavovať svoje sociálne cnosti, je nutné, aby žil v spoločenstve s druhými, pričom však indivíduum, čiže jednotlivec je vnútorne nerozdelený, podstatou odlišný od každého iného bytia. Do rôznych foriem spoločnosti sa integruje, vychádzajúc z vlastnej osamelosti, prekonáva vlastný egoizmus a nadväzuje vzťahy spolupráce s ostatnými osobami harmonicky tvoriacimi spoločenstvo. Tento proces socializácie nič neodníma ľudskej osobe, ktorá si zachováva vlastné postavenie. Spoločnosť ju neabsorbuje.