Financie a mena

Téma veku odchodu do dôchodku je v súčasnosti veľmi aktuálna a z tejto pozície sa stala aj predmetom môjho záujmu. Zaujala ma jej časovosť, pretože náležitý vek odchodu do dôchodku bude stálou témou dôchodkových reforiem, keďže súvisí s ďalšími faktormi, akým je demografický vývoj - starnutie populácie a predlžovanie veku dožitia.
Odchod do dôchodku sa skutočne posúva. A zďaleka sa to nedeje len u nás. Vynucuje si to doba, jednoducho žijeme dlhšie a nie všetok čas, čo nám je vďaka tomu prisúdený navyše, si môžeme dovoliť odpočívať. Donedávna to bolo dokonca tak, že keď sa povedalo dôchodková reforma, bol neskorší odchod do dôchodku to prvé a jediné, čo o nej ľudia vedeli. Dnes vieme, že je to len jedno z mnohých opatrení, ktoré sú všetky spolu zamerané na zabezpečenie dôstojnejšej staroby.
Nižší vek odchodu do dôchodku u žien dodnes mnohí považujú za vymoženosť, ktorú sme si nemali dať vziať. Aj táto minca má však druhú stranu. Jednak ide, ako väčšinou o peniaze. Ženy žijú v priemere o osem rokov dlhšie než muži. Je to možno kruté konštatovanie, ale to, aby zároveň odchádzali na dôchodok skôr než muži, je luxus, ktorý si nemôžu dovoliť ani bohatšie štáty.
Ženy u nás tradične zarábajú na rovnakých postoch menej než muži. Ako keby neboli považované za rovnocennú pracovnú silu. Aj keď väčšina žien - matiek zastane svoju prácu aj napriek výpadkom kvôli ošetrovaniu detí, a neraz aj zodpovednejšie ako muži, z hľadiska zamestnávateľa to prináša určité komplikácie. Keď toto obdobie prejde a matka troch detí sa konečne dostane z kolotoča detských chorôb, má tak čosi po štyridsiatke. A to by mala po starom povedzme jedenásť rokov do dôchodku. Jej rovnako starý kolega však ešte dvadsať. Do koho sa oplatí firme investovať viac? Umožňovať mu zvyšovanie kvalifikácie a potom dávať väčší plat, aby si udržala kvalifikovaného odborníka? Nemusí sa nám to páčiť, veď aj firmy by mali zohľadňovať sociálny rozmer pracovného vzťahu. Ale nemožno ich nútiť, aby sa správali neefektívne.