Paideia ako predpoklad a výsledok starostlivosti o dušu

Práca sa zaoberá výchovou človeka, ktorá vychádza z koncepcie gréckych filozofov Sokrata a Platóna a má viesť k zodpovednému vzťahu k vlastnému bytiu. Je to výchova, ktorá nemá za cieľ vrstvenie poznatkov užitočných v každodenných situáciách, ale znamená zásadný obrat v živote človeka, je vytrhnutím zo všedného dňa a povznesením z každodenného zaneprázdnenia. Ranné kresťanstvo spolu s gréckym jazykom prijíma aj grécke myslenie a paideia sa stáva nástrojom ohlasovania evanjelia. V kresťanskom obrátení ide o opustenie „starého človeka“ a vpodobenie sa do Krista, prijatie „nového človeka“; je vypočutím výzvy k nasledovaniu na ceste spásy. Objektom práce je aj súčasné chápanie výchovy a starostlivosti o dušu človeka. Pre súčasnú popularizáciu vedy a jej školské pojatie je typické práve vrstvenie poznatkov praktického charakteru, ale otázka po zmysle ľudskej existencie, na ktorú vedecké metódy odpovedať nedokážu, sa objavuje u ľudí stále častejšie. Preto sa tu predkladá paidia, ako celostný pohľad na skutočnosť nasmerovanú na transcendenciu menom človek.