Potravinová bezpečnosť v krajinách tretieho sveta

Človek ako žijúca bytosť potrebuje kvôli prežitiu prijímať potravu, rovnako ako ostatné živočíchy. Líšime sa len v tom, že si tú potravu môžeme vypestovať alebo vychovať, pričom sme nezávislí od počasia a ročných období. Vplyvom globalizácie sa potravinový trh rozrástol do neuveriteľných rozmerov a jeho rast stále pokračuje. No zároveň rast a rozširovanie trhu spôsobuje aj problémy v podobe nerovnomerného vývozu a dovozu potravín v jednotlivých štátoch sveta.
Potravinový problém je jedným z najstarších globálnych problémov. Už v staroveku boli ľudia ohrozovaní potravinovým nedostatkom, no paradoxne, bolo to naopak ako v súčasnej dobe. Domorodci a indiáni, či už v Amerike alebo Afrike, boli zvyknutí na život v prírode, vedeli si zabezpečiť potravu nielen pre seba ale aj pre celú komunitu. V Európe mala potravinový a existenčný komfort zabezpečená len úzka vrstva ľudí ako králi, šľachtici, bohatí obchodníci. Väčšina obyvateľov však žila v chudobe, neslobode a hlade. No s príchodom kolonizácie, priemyselnej revolúcie a globalizácie boli pôvodní obyvatelia Afriky a Ameriky nútení opustiť generačne zaužívaný spôsob života a adaptovať sa na im neznámy a nevyhovujúci spôsob. Priemyselný pokrok, ktorý bol prinášaný z najvyspelejšieho kontinentu tej doby, Európy, za účelom pestovania a vývozu potravín z pôvodných oblastí Afriky, Ameriky a Ázie do Európy, sa stretol s neúspechom vzhľadom na prírodné faktory, ale aj neochotu domáceho obyvateľstva. Život Európanov v nových kolóniách bol ťažký. No USA sú príkladom ako sa dokáže z kolónií stať vyspelá krajina. To sa však nedá povedať o afrických kolóniách, ktoré do dnešných dní neprijali nový systém. To bol začiatok delenia krajín sveta na potravinovo prebytkové a potravinovo deficitné. V Európe a vyspelých krajinách, ktoré boli považované za potravinovo prebytkové sa riešil iný problém, a to triedna spoločnosť. Spodná vrstva ako aj horná vrstva sa s príchodom strednej vrstvy obyvateľstva zosúladili. Demokracia ako aj sloboda podnikania viedli ku zlepšeniu životnej situácie a úrovne mnohých rodín.
Počas studenej vojny vznikli dva bloky, ktoré reprezentovali určitý systém, špecifický pre daný blok. Západný blok, teda prvý svet, reprezentoval demokratický a slobodný svet, vhodný najmä pre strednú vrstvu. Východný blok, teda ZSSR a jeho satelity, mal predstavovať beztriednu spoločnosť, ktorá bola aj napriek tomu rozdelená na dolnú a hornú vrstvu. Po páde ZSSR a urýchlení procesu globalizácie došlo k postupnému miznutiu strednej vrstvy, vzhľadom na otvorený trh a modernú spoločnosť. Priepasť medzi spodnou a hornou vrstvou sa aj v súčasnosti zväčšuje. Nízke platy a vysoké ceny potravín, ako aj ceny prostriedkov na uspokojovanie materiálnych požiadaviek ľudí, vedú k míňaniu finančných prostriedkov na nekvalitné a lacné potraviny, čo má za následok zvýšenie počtu ľudí s nadváhou a obezitou vo vyspelých krajinách.
Rozvojové krajiny vplyvom kolonializmu spoznali systém triednej spoločnosti, no ten sa v ich štruktúrach neuplatnil, dokonca ich až poškodil. Demokratický systém v rozvojových krajinách prispel k masívnemu nárastu chudoby a poklesu potravinovej bezpečnosti, čo môžeme vidieť na kritickej situácii akú máme dnes. Vojny a etnické konflikty o nerastné suroviny či získanie nadvlády nad územím, ako aj moderná forma vojny, viedli k nárastu chudoby a úmrtnosti v postihnutých regiónoch. Sebectvo a uplatňovanie požiadaviek jednotlivca či skupiny voči obyvateľstvu je neprijateľné. To, že vyhrá jedna strana vo vojne neznamená automaticky, že sa bude mať obyvateľstvo dobre. No pre tieto strany je najdôležitejšie len víťazstvo.
Práca je rozdelená na tri hlavné kapitoly. V prvej kapitole sa oboznámime s definíciami potravinovej bezpečnosti a jej prvkami. Definujeme si hlad a popíšeme si typy hladu, pretože táto téma je dôležitá pre lepšie pochopenie problematiky potravinovej bezpečnosti. Súčasťou prvej kapitoly sú aj faktory, ktoré majú priamy vplyv na potravinovú bezpečnosť. Zamerali sme sa hlavne na faktory, ktoré sú typické pre rozvojové krajiny V tejto časti kapitoly som čerpal hlavne z Kustrovej, ktorá sa zaoberá potravinovou bezpečnosťou detailnejšie.
Druhá kapitola sa zaoberá prípadovými štúdiami. Sú to krajiny, ktoré sú charakteristické slabou potravinou bezpečnosťou. Zároveň patria ku najchudobnejším krajinám sveta vzhľadom na HDP na osobu a miery podvýživy medzi obyvateľstvom. Písanie prípadových štúdií bolo zložitejšie vzhľadom na to, že situácia sa mení každoročne. Čerpali sme hlavne z internetu a elektronických článkov popredných odborníkov na danú krajinu alebo medzinárodnej organizácie, ktorá v danej krajine pôsobí.
Tretia kapitola sa zameriava na prognózu do budúcnosti a možné riešenia potravinového problému a zlepšenia potravinovej bezpečnosti. Čerpali sme hlavne z Kunu a Pattersona, keďže Kuna predkladá jeho prognózu a Patterson ponúka riešenia.
Cieľom práce je analýza potravinovej bezpečnosti, jej funkcia a aplikácia do praxe v ...