Štúdium producentov aflatoxínov a kyseliny cyklopiazonovej

Mikroskopické vláknité huby sú mikroorganizmy patriace do samostatnej skupiny húb. V prostredí človeka majú význam tak pozitívny (napr. producenti antibiotík vo farmakológii, pri výrobe mliečnych výrobkov v potravinárstve), ako aj negatívny (spôsobujú rôzne druhy alergií, mykóz a mykotoxikóz). Ich výskyt môžeme pozorovať na rôznych plochách a povrchoch najrôznejších materiálov v interiéroch a v exteriéroch, napr. na dreve, tapetách, rohožiach, omietkach, papieri, koži, lepidlách, farbách, na lakoch, zvyškoch potravín, usadeninách tukov na stenách atď. Mikromycéty využívajú ako zdroj uhlíka rozmanité látky organického pôvodu.

Zvláštnou kapitolou sú ich sekundárne toxické metabolity, tzv. mykotoxíny. Mykotoxíny sú vysokotoxické sekundárne metabolity mikroskopických vláknitých húb. Produkujú ich hlavne druhy rodov Fusarium, Aspergillus, Penicillium a Alternaria. Odhaduje sa, že asi 400 týchto metabolitov je potenciálne toxických pre ľudí a zvieratá. Niektoré z nich sú považované za jedny z najjedovatejších a najnebezpečnejších látok mikrobiálneho sveta. Najvýznamnejšie mykotoxíny, pokiaľ ide o ich toxicitu a výskyt, sú aflatoxíny, ochratoxín, T-2 toxín, deoxynivalenol, zearalenon a fumonizíny.

Spektrum účinkov mykotoxínov je rozmanité. Môžu vyvolávať rakovinu, niektoré (konkrétne aflatoxíny) poškodzujú obličky a pečeň. Iné druhy mykotoxínov sa prejavujú ako hormóny a vyvolávajú poruchy plodnosti, krvácanie, edémy, iné zas oslabujú srdce či narušujú nervový systém a niektoré dokonca poškodzujú celý imunitný systém. Na kontaminovanom obilí sa často vyskytuje niekoľko mykotoxínov súčasne a navzájom sa ich negatívny vplyv môže kumulovať.