Verejný ochranca práv v ústavno-pollitickom systéme SR

Pri rozvoji demokratického systému zohrávajú kľúčovú úlohu funkčné, nestranné a nezávislé inštitúcie slúžiace na ochranu základných práv a slobôd všetkých osôb, a to bez akejkoľvek diskriminácie a pri súčasnom rešpektovaní rovnosti pred zákonom ako ideálom, ktorý treba presadzovať. Inštitúcie a ich pôsobenie má napomáhať nielen zvyšovať právne vedomie a upevňovať právnu a politickú kultúru a stabilitu v štáte, ale majú byť nápomocné aj pri identifikácií a riešení kľúčových problémov.

Úvahy o potrebe verejného ochrancu práv sa viedli na Slovensku dlhodobo od čias, keď sa ešte len formovali samotné myšlienky jeho prípadného legislatívneho zakotvenia v právnom a politickom systéme Slovenskej republiky. Argumenty „proti“ vopred poukazovali na nízku efektivitu, slabé kompetencie a vysokú finančnú náročnosť zabezpečenia fungovania kancelárie verejného ochrancu práv. Naopak argumenty
v prospech zavedenia tohto inštitútu, sa viazali najmä k dobrým skúsenostiam z ostatných vyspelých štátov, kde ombudsman, alebo obdobný verejný činiteľ, vyvíja činnosť už dlhé roky a plní dôležité (nezastupiteľné) funkcie ochrany ľudských práv, a tiež kontroly výkonu moci prostredníctvom orgánov verejnej moci, najmä orgánov verejnej správy.

Vzhľadom na to, že téma základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb
je veľmi dôležitá a vystupuje neustále do popredia, zvolili sme si problematiku týkajúcu
sa verejného ochrancu práv, pretože jeho primárnou úlohou je práve ochrana základných práv a slobôd. Túto tému pokladáme za nanajvýš dôležitú a aktuálnu, pretože sa týka každého jednotlivca v spoločnosti.

Primárnym cieľom práce je analýza postavenia verejného ochrancu práv v Slovenskej republike v politickom a právnom systéme. Zároveň cieľom práce je snaha zhodnotiť praktickú činnosť súčasnej verejnej ochrankyne práv a zhodnotenie opodstatnenia a efektívnosti daného inštitútu v Slovenskej republike.

Na základe vyššie uvedených cieľov sa pokúsime odpovedať na otázku, aké faktory ovplyvňujú činnosť verejného ochrancu práv a do akej miery je jeho činnosť limitovaná finančnými prostriedkami, či inými prekážkami.

V práci sú využívané mnohé metódy odbornej práce. Prostredníctvom deskriptívnej metódy je spracovaná prvá kapitola, ktorá sa zaoberá historickým vývojom verejného ochrancu práv, pôvodom slova „ombudsman“, a definíciami, ktoré sa snažia
čo najobjektívnejšie charakterizovať daný inštitút. Analytická metóda je využívaná v druhej, tretej a štvrtej kapitole. Tieto kapitoly sa venujú verejnému ochrancovi práv v Slovenskej republike. Konkrétne druhá kapitola sa zaoberá verejným ochrancom práv z teoretického hľadiska a tretia kapitola z praktického hľadiska, nakoľko popisuje konkrétnu činnosť a aktivity súčasného slovenského ombudsmana. Predmetom štvrtej kapitoly je najmä uvažovanie o význame a opodstatnenosti verejného ochrancu práv. Posledná piata kapitola, v ktorej je využívaná hodnotiaca metóda, hodnotí efektívnosť a pomenúva prekážky brániace efektívnejšiemu výkonu Kancelárie verejného ochrancu práv.

K našej téme existuje množstvo internetových zdrojov. Kníh a samostatných monogra...