Vývoj inflácie na Slovensku od roku 1993 po súčasnosť - jej formy a príčiny

Inflácia je makroekonomický problém, ktorý sa prejavuje dlhodobým rastom cenovej hladiny tovarov a služieb. Inflácia zmenšuje množstvá tovarov a služieb, ktoré je možné kúpiť za peňažnú jednotku. V súčasnosti je inflácia vo vyspelých trhových ekonomikách jedným z najvážnejších problémov.
V období inflácie ceny niektorých tovarov a služieb rastú rýchlejšie, iných pomalšie. Ceny niektorých tovarov sa môžu javiť ako relatívne stabilné, čo vyjadruje rôznu variabilitu rastu cien. Inflácia nastane vtedy, keď rastie celková cenová hladina (ceny všetkých statkov a služieb) v celej ekonomike. To znamená, že rast ceny jedného konkrétneho tovaru ešte nemusí byt infláciou.
Inflácia prináša so sebou nielen neistotu v cenovej oblasti, ale zároveň predstavuje náklady pre ekonomiku ale aj jednotlivcov. Zväčša zapríčiňuje zníženie životnej úrovne, a to vtedy, keď dôchodky rastú pomalšie ako inflácia.
Inflácia ako jav zaujíma významné miesto v ekonomickej teórii a je v centre pozornosti predstaviteľov hospodárskej praxe, ale aj individuálnych trhových subjektov. Infláciu ako makroekonomický problém sa ekonómovia snažili vysvetliť už od jej vzniku. Stala sa problémom, ktorý skúmajú mnohí teoretici už dlhý čas, čím sa podčiarkuje jej závažnosť, nakoľko znamená dôsledky pre jednotlivé trhové subjekty, ako aj pre ekonomiku ako celok. Pre vyjadrenie závažnosti inflácie uvádzame vyjadrenia dvoch známych ekonómov:
J. M. Keynes : „Nenájdeme rafinovanejší ani spoľahlivejší prostriedok na rozvrátenie existujúcich základov spoločnosti, než je znehodnotenie meny.“
M. Friedman : „Akýkoľvek je jej bezprostredný zdroj, inflácia je chorobou, nebezpečnou a niekedy osudnou chorobou, chorobou, ktorá ak nie je zastavená čas ,môže spoločnosť zničiť.“
Inflácia ako problém sa dotýka jednotlivcov, ekonomických subjektov a ekonomík ako celku. Znižovaním kúpnej sily peňazí sa oslabuje jedna zo základných funkcií peňazí – funkcia uchovávateľa hodnôt. Inflácia prerozdeľuje bohatstva, znehodnocuje úspory obyvateľstva a vyvoláva celý rad dôsledkov. Prerozdeľovanie bohatstva sa netýka iba peňažných pôžičiek, deformuje ceny aj u dlhodobých zmlúv – napr. nájomné, dodávateľské zmluvy, mzdy.
Neistota vo vývoji cien, prípadne ich zmeny, oslabuje ďalšiu zo základných funkcií peňazí – funkciu zúčtovacej jednotky. Ceny sú základnými pri prenose informácií pre subjekty trhu, podľa ktorých sa rozhodujú, ktoré produkty vyrábať resp. spotrebovávať. Inflácia negatívne ovplyvňuje ochotu podnikov investovať a ochotu domácnosti sporiť.
Problémy, ktoré inflácia prináša, nútia ekonomické subjekty prijímať opatrenia zamerané na elimináciu negatívnych dopadov inflácie. Uplatňovanie týchto opatrení prináša dodatočné náklady, ktoré v konečnom dôsledku znižujú výstup ekonomiky a spomaľujú jej rast.
Úroveň inflácie patrí k základným makroekonomickým ukazovateľom vyspelých ekonomík. Jej zníženie alebo udržanie na určitej úrovni sa stáva základným cieľom vo vládnych programoch a je často dôležitým kritériom pre členstvo v medzinárodných ekonomických organizáciách a spoločenstvách. V tejto súvislosti je dôležitým konvergenčným kritériom pre vstup Slovenska do Eurozóny.
Cieľom bakalárskej práce je charakterizovať infláciu z hľadiska teoretického a analyzovať vývoj inflácie v Slovenskej republike v období od jej vzniku až do súčasnosti. Zároveň sa pokúsime naznačiť najdôležitejšie faktory, ktoré budú určovať vývoj inflácie v budúcnosti a identifikovať niektoré možnosti jej riešenia.
Tomuto cieľu sme prispôsobili aj štruktúru prace, ktorá pozostáva z troch kapitol. V prvej vymedzujeme infláciu ako ekonomickú kategóriu, v druhej naznačujeme jej vývoj od vzniku SR až do súčasnosti a v tretej kapitole naznačujeme perspektívy vývoja v súvislosti s našim vstupom do Eurozóny.