František Švantner - Dáma

František Švantner
(29. január 1912 - 19. október 1950)

F. Švantner: „Zmyslom života je práca, vykonávaná v najmilšom povolaní.“

Životopis
Prozaik, vrcholný predstaviteľ slovenského naturizmu v období 30. a 40. rokov 20. storočia. František Švantner (pseudonymy Fraňo Bystran, Bystran) sa narodil v Bystrej, v rodine robotníka. Vzdelanie získal v rodisku, neskôr v Podbrezovej a na učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Po ukončení povolania pracoval ako učiteľ vo viacerých slovenských mestách, až napokon krátko pracoval ako riaditeľ školy v Hronove. V posledných rokoch bol externým referentom Matice slovenskej a venoval sa literárnej činnosti. Zomrel na mozgový nádor v nemocnici v Prahe.

Tvorba
Písať začal ešte na učiteľskom ústave. Vo svojej tvorbe čerpal najmä z archaických mýtov a ľudových balád. Vplyv na jeho tvorbu mali Zola, Hugo, Dostojevskij a z našich autorov to boli hlavne Figuli, Ondrejov či Chrobák. Vo svojich dielach oslavuje prírodu a prírodný život, využíva naturalistické a lyrické prostriedky, prvky iracionality a fantastiky, no tiež senzualizmu a erotiky. Predovšetkým však skúma hranicu medzi životom a smrťou.