Giovanni Boccaccio - Dekameron

Boccaccio položil v Dekamerone základy modernej európskej prózy, v ktorej poprel a zosmiešnil stredovek.Podchytil národné črty utvárajúcej sa kultúry v Taliansku.Dekameron je klasicke dielo renesančnej literatúry.Myslenie človeka sa upínalo k prírode a k človeku.
Cit, ako výslednica prirodzených ľudských sklonov nebol už hriechom. Giovany Boccaccio sa narodil v paríži r.1313. Ako dieťa Francúzsky a Taliana.Matka mu čoskoro zomrela a otec sa vrátil z Paríža do Florencie, kde sa oženil druhý raz. Giovany prežil tvrdé detstvo pri prísnom otcovi a nežičlivej macoche. Už odmladi cítil náklonnosť k poézii.Otec ho poslal ako osemnásťročného študovať právo.Roku 1348 nachádzame Boccaccia ako opisovača rukopisov vo florencii. Boccaccio začal Dekameron písať v roku 1348, kedy aj on jako jeho hrdinovia utiekol do iného mesta zo strachu pred smrťou a túto „preúnavnú prácu“ dokončil v roku 1353, keď mor už dávnejšie ustúpil.
V tomto diele nájdeme príbehy smutné, tragické, ale vo väčšine prípadov sú veselé a vtipné, plné jemného, občas aj štipľavého humoru. Každá novela niečim zaujme a pobaví.
Dekameron je grécke slovo. Znamená časový úsek desiatich dní, desať denníkov lásky. V prešmyčke slova Dekameron sa skrýva bližší názov: De amore n. c., De amore novellae centum, sto noviel o láske. Boccaccio mal veľkú záľubu v slovných hrách.
V Dekamerone sú novely písané čistou rečou a jedinečným štýlom. Previedol do umeleckej formy komické i tragické príbehy, zakončené vždy ponaučením, vyjadreným v skvelých pointách.

Dej príbehov, ktoré si rozprávajú títo ľudia každé popoludnie, sa väčšinou odohráva v meste Florencia alebo v jeho okolí, lebo z tejto oblasti poznali najviac príbehov. Dejom väčšiny príbehov je vyznávanie lásky mužov, k vydatým ženám, všetky poviedky končia mravným ponaučením a všetky viac-menej obsahujú falošnú cnosť.Týmto Boccaccio predstihol svoju dobu a dnes sa nám zdá ako autor aktuálny.
...