Hugolín Gavlovič - Valaská škola mravúv stodola

Cieľ Gavlovičovej veršovanej skladby Valaská škola mravúv stodola je naznačený v titule : „Valaská škola“- životná skúsenosť spísaná medzi pastiermi na salaši. V období, keď Gavlovič písal toto dielo(1755), liečil sa na salaši pod zámkom Vršatcom (od r. 1754). Aj tento fakt nám prezrádza , prečo si autor práve zvolil pre svoje dielo názov „Valaská škola...“ Za cieľ si teda kladie „vyškoliť“ čitateľa v životnej múdrosti a skúsenosti pastierov. Zámer bol však v skutočnosti širší a Gavlovič sa zaoberal veľkým množstvom problémov.

Ponúka čitateľom bohatstvo mravných naučení a praktických rád o najrozmanitejších veciach a životných otázkach náboženských a najmä laických, svetských, občianskych morálnych zásad, podliehajúcich i vymykajúcich sa normám barokovej hierarchie ľudských a spoločenských hodnôt („mravúv stodola“). Je to teda katechetická i laická príručka o dobrých mravoch, ktorá sumuje „starších reči“. Mravné naučenia a praktické rady sa zaoberajú vzťahmi jednotlivca k bohu, blížnym a spoločnosti, ľudskými cnosťami a necnosťami, povahovými nedostatkami, poverami, vzdelaním, spoločenským správaním, vlasťou, manželstvom, rodinou, deťmi, priateľstvom, prácou, pokojom, vojnou, bohatstvom, chudobou, vrchnosťou, poddanými a sociálnymi problémami v najširšom zmysle slova. V popredí je vždy oslava dobra a kladných hodnôt života a odsudzovanie zla a záporných javov a napokon obdiv, láska k chudobe a antipatia voči pánom a boháčom, ktorá sa mení na kritiku ich života, morálky a vzťahu k poddaným. Prameňom mravných naučení a praktických rád nie je len biblická, antická, stredoveká, humanistická a baroková literatúra, ale aj autorove vlastné skúsenosti, zážitky a pozorovania nadobudnuté v styku s jednoduchými ľuďmi a vznešeným panstvom.