Jean Jacques Rousseau - Emil alebo o výchove

Okrem výchovných otázok Rousseau vyslovil v diele aj svoje náhľady náboženské, filozofické a mnohé otázky spoločensko-politické , preto aj z hľadiska poznania týchto náhľadov je štúdium Emila užitočné. Jeho dielo, riešiace dôležité výchovné a spoločenské otázky, sa celým svojím zameraním zaraďuje medzi najdôležitejšie a najpokrokovejšie spoločensko-vedné diela 18. storočia, predstavujúce v oblasti ideológie nástup buržoázie proti feudálnemu spoločenskému zriadeniu a ideológiám ktoré ho obhajovali.
Pravda jeho pedagogické náhľady sú organickou súčasťou jeho svetonázoru, spoločensko-politických náhľadov a sú nevyhnutné, ako tieto, historicko-triedne obmedzené, to znamená, že sú odrazom dobových spoločenských potrieb a úrovne vedy a že k ich štúdiu treba pristupovať historickou metódou. To však na druhej strane neznamená, že v diele nenájdeme mnoho poučenia, podnetov a povzbudenia pre súčastnú výchovnú teóriu a prácu.
Naopak, ako v každom geniálnom diele, tlmočiacom potreby a záujmy progresívnej triedy v danej etape spoločenského vývinu, nájdeme aj v Emilovi veľa myšlienok, ktoré na nás mocne zapôsobia, povzbudia nás rozmýšľať o mnohých otázkach, s ktorými sa vo výchovnej teórii a praxi denne stretávame, zamyslieť sa nad sebou a hádam aj realizovať niektoré náhľady na zaužívanú prax. Ide však o to, aby sme pomocou správnej metódy, oboznámení s pedagogickými náhľadmi, vybudovaných na princípoch Marksistocko-leninského učenia, vedeli objektívne rozlišovať aj v Emilovi správne od nesprávneho, platné ad dávno prekonaného, aby sme veci neidealizovali, ale vedeli k nim zaujať správny postoj. Je pochopiteľné, že popri hodnotných a vecných myšlienkach je v Rousseauovom diele mnoho nesprávnych náhľadov, nesúcich pečať doby, v ktorej vznikli, triednej obmedzenosti, nedostatočnej úrovne vedy atď., ktoré musíme odmietnuť lebo z hľadiska súčasnej vedy a praktických skúseností vo výchove neobstoja.

Emil je zároveň dielo umelecké, čím sa podstatne líši od obvyklých foriem pedagogických prác, starých aj súčasných nesie pečať Rousseauovho umeleckého génia. Tzn., že svojim obsahom a formou je jedinečné, jeho čítanie a štúdium sa nedá nahradiť rozborom alebo podrobne vypracovaným obsahom.