Pavol Országh Hviezdoslav - Herodes a Herodias

Roku 1909 - v časovej blízkosti básnikovej šesťdesiatky - vychádza ako štvrtý zväzok jeho Zobraných spisov básnických veľká päťdejstvová tragédia Herodes a Herodias ,ktorá mala byť „udalosťou“ nielen v rámci Hviezdoslavovej tvorby ,ale v rámci celej slovenskej dramatickej literatúry. Sám ju nazval tragédiou v 5- tich dejstvách, pričom jednotlivé dejstvá pozostávajú z nasledovných výstupov:

1. dejstvo - osem výstupov - Teberias. Kráľovský palác
2. dejstvo - deväť výstupov
3. dejstvo - deväť výstupov - Hrad Makor
4. dejstvo - šesť výstupov - Ten istý hrad
5. dejstvo - 1. scéna - 4 výstupy
2. scéna - 6 výstupov


Obsah:

V tragédii Hviezdoslav predstavil zápas židovského národa proti rímskej vláde, v ktorej odhaľuje mravný úpadok vládnucej triedy. Je to vlastne obraz vtedajších pomerov, zaodetý do biblického rúcha.
V Herodesovi, jeho spoločníci Herodias a v ostatných príslušníkoch ich družiny kreslí básnik vládnucu statkársku vrstvu a buržoáziu Uhorska.
Násilie, despotizmus, spupnosť a mravné neresti akými sa tu charakterizuje Herodesov svet, sú podobné s príznakmi utláčateľov slovenského ľudu.
V meste Tiberias v kráľovskom paláci očakávajú kráľa Herodesa, ktorý sa má vrátiť
z Ríma. Predchádzajú ho zlé chýry, že na ceste domov odviedol bohatému
Filipovi jeho ženu Herodias a dcéru Salome. Zákonitá Herodesova manželka Tamar sa začína strachovať o svoj osud.
Kráľ ju po návrate prepustí a Tamar volá za sudcu celý národ. Aj Filip sa chce pomstiť, ale prehovoria ho, aby počkal, až bude mať viac spojencov, otca Tamary a ľud.
V kraji pri Jordáne sa objaví Ján Krstiteľ a pred ľudom ostro obviňuje kráľa pre jeho hriešny život. Ľud sa začína proti Herodesovi búriť. Herodias pod lstivou zámienkou dá priviesť Jána
Krstiteľa a keď ten jej vyčíta smrť muža, ktorého dala zabiť, rozkáže ho uväzniť. Na oslavách svojich narodenín podnapitý kráľ v záchvate obdivu nad tancom Salome jej sľubuje, že splní každú jej žiadosť. Salome na pokyn matky si vyžiada Jánovu hlavu. Keď ju žoldnieri donesú, nastáva zdesenie a zmätok. Najostrejšie vystúpi proti nim dvormajster Manahen. V tomto zmätku vbehne stráž a oznamuje, že sa blíži cudzie vojsko.
Prečiny a poklesky Herodesa nezostanú teda nepotrestané. Vojsko arabského kráľa Arebasa, otca zákonitej, ale zvrhnutej Herodesovej manželky Tamar, porazí Herodesovo vojsko a potom nasleduje pád, vyhnanstvo.
Pokorená Tamar dostáva tak zadosťučinenie. To je povzbudivý odkaz pre tých, ktorí trpia. V záverečnom vystúpení Severus, prefekt rímskej posádky v Tiberiáde, oznamuje Herodesovi a Herodiade výsledok...
"Mám nariadenie z Ríma úradné, s najvyššou na ňom pečaťou, hneď ťa, nespoľahlivca, nehodného trónu...
mám zajať a odviesť k moru na loď, čo do vyhnanstva doprevadí ťa do chmúrnej Gálie. Tak výrok znie, a - koniec. Rušaj, pane, podobrotky....
Vtedy mu Herodias oznamuje, že budú zdieľať spoločný osud.
"Och, spolu:
ten čím skôr zniesť tú - za hriech- pokutu!"

Okrem pokrokovej myšlienky, ktorá tkvie v boji za práva utláčaných, dielo vzbudzuje pozornosť majstrovskou kresbou postáv s rozmanitými charakterovými odtienkami.
Ako v iných prácach i tu je prítomný osobitný Hviezdoslavov jazyk s obrovským počtom básnických novotvarov a jazykových prostriedkov vôbec i osobitný básnický štýl.