Retail banking

Vymedzenie pojmu retail banking je veľmi náročné a rôznorodé, nedá sa vyjadriť jednoznačne. Tejto oblasti sa v odbornej literatúre venuje len malá pozornosť, napriek tomu, že retailové bankovníctvo tvorí nosnú časť praktického bankovníctva.
Kým jedni autori za základné kritérium pre odlíšenie retail bankingu považujú veľkosť klienta a do retail bankingu zahrňujú bankovníctvo pre malých a stredných klientov, iní autori zdôrazňujú iba služby poskytované obyvateľstvu.
Sobek, O. označuje retail banking za historicky prvú formu bankovej činnosti, pretože bez styku s drobnými a strednými klientmi by nemohla existovať žiadna banka. Retail banking definuje ako „bankovníctvo (produkty a služby) pre malých a stredných klientov, a to bez ohľadu na to, či ide o ekonomicky závislé osoby alebo podnikateľov.“ Je to teda druh bankového podnikania, ktorý sa orientuje na masový predaj bankových produktov a služieb, predovšetkým obyvateľstvu.
Polidar, V. odlišuje retail banking od consumer banking na základe postavenia klientov. Tvrdí, že „podľa typu obchodov sa rozlišujú banky orientované výlučne alebo prevažne na malé bankové obchody, tj. poskytovanie pôžičiek malým podnikom, prijímanie menších vkladov a pod. (maloobchodné bankovníctvo - retail banking). Pokiaľ banky uskutočňujú malé obchody s obyvateľstvom, tj. prijímajú úsporné vklady, poskytujú spotrebné úvery a predávajú občanom ďalšie drobné služby, ich obchody sú teda zamerané na spotrebiteľa a vtedy ide o spotrebiteľské bankovníctvo (consumer banking). Banky, ktoré obchodujú s veľkými podnikmi, obcami a s inými väčšími právnickými subjektmi, predstavujú veľkoobchodné banky (corporate banking).“