Popis:
Podľa archeológov W. C. Peia, P. Teilharda de Chardina a C. Younga uţ homo sinantropus vedel udržiavať a využívať oheň. Rozložiť oheň sa naučil aţ cromagnonský človek (lovec mamutov), ktorý ho dokázal rozkladať pomocou pazúrika. Teda v tomto období začal človek ovládať oheň (živel) a drevo mu vtedy slúžilo ako palivo. Drevo ako stavebný materiál začal používať až oveľa neskôr a vtedy sa ukázala horľavosť ako veľmi negatívny faktor.
S prvými vedeckými názormi na oheň sa stretávame už v antickej dobe. Medzi prvých učencov, ktorí vytvorili určité teórie, patria Platón a predovšetkým Aristoteles, ktorého teória, podľa ktorej voda, vzduch, zem a oheň sú zdrojom všetkých látok, trvala takmer 2000 rokov. V 18. Storočí sa podarilo vedcom vysvetliť jednu z najdôležitejších chemických reakcií - horenie látok. Do tej doby zastávali učenci flogistónovú teóriu Georga Stahla. Podľa nej látka, ktorá je schopná horieť obsahuje „flogistón“. Francúzsky chemik Antoine Lavoisier definoval horenie ako reakciu, pri ktorej dochádza ku zlučovaniu horiacej látky s plynným kyslíkom obsiahnutým vo vzduchu. Ako prvý formuloval „trojuholník horenia“, t.j. nevyhnutnú prítomnosť troch zdrojov horenia, dvoch materiálových (horľavej látky a kyslíka) a jedného energetického (tepelného zdroja). Táto teória patrí ku zlomovým v oblasti horenia a v podstate platí až do dnešnej doby.
Drevo, ako jeden z najrozšírenejších materiálov, človeka sprevádza každodenne. Pre svoj prírodný charakter, prirodzenú kresbu, priaznivé fyzikálne a mechanické vlastnosti, špecifický estetický výraz a z toho vyplývajúcu pozitívnu psychosomatickú mikroklímu ostane iste natrvalo čoraz žiadanejším prvkom životného prostredia. Z týchto dôvodov sa v súčasnosti výrazne zvyšuje potreba znižovania horľavosti dreveného stavebného materiálu a dôkladného preskúmania jeho požiarno-technických vlastností.
Kľúčové slová:
Horenie
preglejka
plameň
iniciácia
experiment
výsledky
termodynamika
Obsah:
- Zoznam obrázkov 9
Zoznam tabuliek 11
Zoznam symbolov a skratiek 13
Úvod 14
1 Rozbor problémov 15
1.1 Teória horenia všeobecne 15
1.2 Proces horenia dreva 15
1.2.1 Iniciácia horenia 18
1.2.2 Plamenné horenie 21
1.2.3 Bezplamenné horenie 21
1.2.4 Procesy uhoľnatenia 22
1.3 Vplyv faktorov na procesy horenia 23
1.3.1 Primárne faktory 24
1.3.1.1 Vplyv chemického zloženia 24
1.3.1.2 Vplyv faktorov fyzikálnych vlastností dreva 28
1.3.1.2.1 Geometrický tvar 28
1.3.1.2.2 Povrch materiálu 30
1.3.1.2.3 Vlhkosť materiálu 30
1.3.1.2.4 Termodynamické veličiny 31
1.3.1.2.5 Hustota dreva 33
1.3.1.2.6 Štruktúra dreva 34
1.3.2 Sekundárne faktory 34
1.3.2.1 Faktor energetického zdroja 34
1.3.2.2 Faktor atmosférických vplyvov 35
2 Cieľ práce 36
3 Metóda a materiál 37
3.1 Použitý materiál a požiadavky na skúšobný materiál 37
3.1.1 Dub letný (Quercus robur) 37
3.1.2 Topoľ čierny (Populus nigra) 38
3.1.3 Fenokol A 38
3.2 Technológia výroby preglejok 38
3.2.1 Technológie výroby preglejok 40
3.2.2 Vplyv technológie výroby na horľavosť preglejok 41
3.3 Schéma skúšobného zariadenia 42
3.4 Skúšobná vzorka 45
3.5 Postup skúšky 46
3.6 Vyhodnocovacie kritéria 49
3.7 Schéma experimentu 50
4 Namerané výsledky a diskusia 52
4.1 Výsledky skúšky jednoplameňovým zdrojom na plochu 52
4.2 Výsledky skúšky jednoplameňovým zdrojom na hranu 56
4.3 Štatistické vyhodnotenie testov pomocou metódy ANOVA ( jednofaktorová analýza rozptylu) 61
4.3.1 Výsledky závislosti materiálu od času horenia (nezapálené vzorky) 61
4.3.2 Výsledky závislosti materiálu od času dosiahnutia hornej hranice (nezapálené vzorky) 63
4.3.3 Výsledky závislosti materiálu od času horenia (zapálené vzorky) 65
4.3.4 Výsledky závislosti hrúbky materiálu od času horenia (nezapálené vzorky) 66
4.3.5 Výsledky lineárnej korelácie času dosiahnutia hornej hranice v závislosti od času horenia 68
5 Záver 71
Zusammenfassung 72
Zoznam použitej literatúry 74
Prílohy 76