Popis:
„Tím svetem, tím životním prostredím, kterým je pro rybu rybník je nejspíš pro
cloveka príroda.“ Tomáš Škrdlant
Ekologické a sociálne problémy súcasnosti sú natolko rozsiahle, že vyžadujú
kooperáciu väcšiny vied. Dôvody, preco sa clovek voci prírode uzatvára a správa sa
neohladuplne skúma velké množstvo vedných odborov z rôznych uhlov pohladu. V snahe
zachytit problematiku vztahu cloveka k životnému prostrediu, objasnit akú hodnotu pre
cloveka predstavuje a akým spôsobom ovplyvnuje jeho správanie sa vzájomne prepájajú
a doplnajú rôzne vedné odbory ako environmentálna psychológia, ekologická etika, axiológia,
ekofilozofia. Mnohí odborníci v environmentalistike sú presvedcení, že trvalo udržatelný
život na Zemi je nemyslitelný bez aktívneho prístupu cloveka, ktorý dosiahnutím vyššieho
stupna sebapoznania, environmentálnej uvedomelosti a morálnej zrelosti, uzná právo na život
a existenciu všetkých entít co prejaví v zmene svojho správania.
Problematika ludského správania v súvislosti s ekologickou krízou a hladaním jej
východísk je velmi širokou témou. Clovek ohrozuje nielen sám seba, ale aj život iných
druhov na Zemi. Za jeden z klúcových dôvodov ohrozenia považuje aj Kohák skreslovanie
medziludských vztahov a vztahu cloveka k prírode: „Neco se deje s lidskými vztahy, co nicí
naše prirozené zábrany a pretvárí cloveka v hrozbu“ (Kohák, 2000: 18).
Tieto myšlienky ma inšpirovali k spracovaniu diplomovej práce zameranej na
objasnenie vztahu cloveka k životnému prostrediu a ochrane prírody. V teoretickej casti
objasním súvislosti týkajúca sa environmentálnej osobnosti, ktorá sa prejavuje v ochote
aktívne participovat na riešení environmentálnych problémov. V empirickej casti sa pokúsim
zistit, co je pre tento vztah urcujúce, ako hodnotová orientácia tento vztah ovplyvnuje.
Súcasná situácia podla môjho názoru nenaznacuje taký vztah cloveka k životnému
prostrediu, ktorý by smeroval k trvalo udržatelnému životu na celoplanetárnej úrovni, preto je
mojim zámerom prispiet aspon z malej casti k riešeniu potreby zmeny hodnotového statusu
prírody u cloveka. Výsledky výskumu, ktoré objasnia vztah vysokoškolských študentov k
životnému prostrediu, by snád mohli slúžit aj ako podklad pre lepšie pochopenie motívov
cloveka a prispiet k vytváraniu koncepcií na utváranie environmentálnej uvedomelej
osobnosti.
Kľúčové slová:
životné prostredie
ekológia
environmentalitzmus
osobnosť
prieskum
stratégia
hypotéza
štatistika
Obsah:
- 1 Úvod
2 Teoretická časť
2.1 Vymedzenie základných pojmov problematiky
2.1.1 Vztah a ekologická kríza
2.1.2 Pojem prostredie, životné prostredie, príroda, ochrana prírody
2.1.3 Vymedzenie pojmov urcujúcich vztah cloveka k životnému prostrediu
2.2 Vzťah človeka k životnému prostrediu a jeho hodnotový status
2.2.1 Štyri historické fázy vztahu cloveka k životnému prostrediu a jeho hodnotový status
2.3 Environmentálna osobnost
2.3.1 Environmentálna osobnost a súvisiace pojmy
2.3.2 Environmentálne dispozicné štruktúry osobnosti
2.3.3 Hodnotový systém a hodnotová orientácia jednotlivca ako jeden z cinitelov vztahu k životnému prostrediu
2.3.4 Typologické cinitele hodnotovej orientácie a ich výskum
2.4 Teoretické koncepty sprangera a siegrista
2.4.1 Sprangerova koncepcia hodnotovej orientácie
2.4.2 Prístup m. siegrista ku skúmaniu postojov k životnému prostrediu
2.5 Iné teoretické koncepty odrážajúce vztah clovekak životnému prostrediu, hodnotu prírody a jej ochrany
2.5.1 Environmentálne ideológie
2.5.2 Koncepty ekologickej etiky
2.6 K niektorým teoretickým a metodologickým aspektom výskumu
2.6.1 Realizované výskumy mapujúce vztah cloveka k životnému prostrediu
3 Empirická cast
3.1 Projekt výskumu
3.1.1 Kontext výskumu
3.1.2 Ciele výskumu
3.1.3 Stratégia výskumu
3.1.4 Výskumný problém a výskumné otázky
3.1.5 Výskumné hypotézy
3.1.6 Výskumná vzorka
3.1.7 Metódy získavania a analýzy výskumných údajov
3.2 Interpretácia výskumných zistení
3.2.1 Výskumný prístup a výskumné metódy
3.2.2 Metódy poznávania skúmaných fenoménov
3.2.3 Metódy analýzy získaných údajov
3.2.4 Výsledky a interpetácia výskumných zistení
3.3 Vzťah vysokoškolských študentov k životnému prostrediu
3.3.1 Názory vysokoškolských študentov posudzované pomocou dotazníka vztahu k životnému prostrediu
3.3.2 Zdravé životné prostredie ako hodnota v kontexte niektorých iných hodnôt
3.3.3 Vztah k životnému prostredie v kontexte hodnotovej štruktúry študentov
3.4 Diskusia
4 Záver
5 Použitá literatúra
Zdroje:
- AMZENBACHER, A.: Úvod do etiky. Praha: Zvon, 1994. 273 s., ISBN 80-7113-111-3.
- ATKINSON, R. L., ATKINSONOVÁ, R. C. A KOL.: Psychologie. 1. Vyd. Praha: Victoria publishing, 1995. 863 s., ISBN 80-85605-35-X.
- BELL, A., GREENE, T.C., FISHER, D. J., BAUM, A. : Environmental psychology. Harcourt: 2001. 634 s., ISBN 0-15-508064-4. (vlastný preklad)
- BILL, D., SESSIONS, G.: Hlboká ekológia. 1.vyd. Tulcík: Abies, 1997. 336 s., ISBN 80-88699-12-6.
- BRUGGER, W.: Filozofický slovník. 1.vyd. Praha: Naše vojsko, 1994. 640 s., ISBN 80-206-0409-X .
- CAKIRPALOGLU, P.: Psychologie hodnot. 1.vyd. Praha: Votobia, 2004. 479 s., ISBN 80-7220-195-6.
- CACKA, O.: Psychologie vrstev duševného dení osobnosti a jejich diagnostika. 1.vyd. Brno: Doplnek, 1997. s. 358, ISBN 80-85765-70-5.
- CERNOUŠEK, M.: Psychologie životního prostredí. Praha : Horizont, 1986. 157 s.
- FERJENCÍK, J.: Úvod do metodológie psychologického výskumu. Praha: Portál, 2000. 256 s., ISBN 80-7178-367-6.
- GIFFORD, R.: Environmental psychology. Principles and practice. Third edition. Optimal Books, Canada. 504 s., ISBN 0-9688543-0-3. (vlastný preklad)
- GRÁC, J.: Pohlady do psychológie hodnotovej orientácie mládeže. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladatelstvo, 1979. 338 s., 67-015-79.
- HÁLA, V.: Filosofia. Nakladatelstvi filozofického ústavu AV