Zakázaná láska v lyrickom denníku Ondreja Nagaja

Láska sprevádza ľudstvo celým jeho bytím. Od nepamäti ju môžeme nájsť v poézii, či próze. Už Jozef Minárik hovorí vo svojej Stredovekej literatúre o vagantskej poézii, ktorá sa do slovenského prostredia dostávala zásluhou cudzích vagantov, ale aj prostredníctvom domácich študentov, ktorí absolvovali zahraničné univerzity. Z charakteristických znakov vagantskej poézie sa v slovenskom prostredí ujali najmä ľúbostné, pijanské a satirické piesne. Z ľúbostných piesní bola známa najmä pieseň Filia, si vox tua, vellem te laudare - Dcéra, ak súhlasíš, chcem ťa pochváliť. V piesni matka navrhuje dcére ženíchov z rozmanitých stavov. V období renesancie dostáva ľúbostná lyrika inú tvár. Reprezentuje skutočnú osobnú, intímnu lyriku. Na jej začiatku stojí anonymná epická pieseň, rytierska veršovaná romanca Píseň o dvúch uherských pánoch a tureckého cisáre dcére. Tento fakt nachádzame v Renesančnej a humanistickej literatúre, taktiež od Jozefa Minárika. Takto by sme mohli pokračovať dejinami celej slovenskej literatúry. V každom literárnom období by sme našli autorov, ktorí sa venovali ľúbostnej lyrike. Vždy ju podali z iného uhlu, inými umeleckými prostriedkami alebo odlišným básnickým výrazom. Táto téma sa zdá byť nevyčerpateľnou. Aj v dnešnej dobe sa v súčasnej slovenskej literatúre stále objavujú básne, ktoré v sebe nesú posolstvo lásky rodičovskej, mileneckej alebo manželskej. Ako príklad môžeme uviesť debutovú zbierku Pavla Urbana Obrázky z raja (2005), ktorá sa dotýka lásky mileneckej, alebo zbierku Miloša Ondrušeka Začiatok obdobia dažďov (2005).
V tejto diplomovej práci sa budeme zaoberať taktiež témou lásky. Tentoraz sa zameriame na tetralógiu Ondreja Nagaja, konkrétne na jeho štyri zbierky Aj kameň dušu má, Aj kalina je kvet, Aj kajku láka let a Aj kat si poplače. Andrej Chudoba sa v jednej zo svojich kritík vyjadril o týchto štyroch zbierkach ako o rozkošatenom príbehu „... beznádejnej lásky - nenaplneného ľúbostného vzťahu medzi starnúcim mužom a mladou ženou, presnejšie, medzi šedivejúcim učiteľom a jeho krásnou žiačkou.“ A práve z tohto hľadiska sa budeme na konkrétne štyri zbierky pozerať. Pokúsime sa zistiť, či láska, ktorá je v Nagajových zbierkach prítomná bola vyjadrená vzhľadom ku žiačke, alebo k inej osobe a odhaliť, prečo bola „zakázaná“. Zameriame sa na autorove pocity, ktoré prežíval v tomto vzťahu, ak sa vôbec o vzťahu dá hovoriť. Najskôr jednotlivo, v každej zbierke zvlášť, kde si budeme všímať rôzne špecifiká a spoločné prvky v jednotlivých básňach ako aj básnické prostriedky. Neskôr, konkrétne v ôsmej kapitole sa chceme venovať akémusi sumáru týchto zbierok v kontexte lyrického denníka. Pozornosť sa budeme snažiť upriamiť aj na formálnu stránku básní v jednotlivých zbierkach a na zmeny v autorovom básnickom výraze, ktoré sa v tomto ohľade mohli udiať.