Hľadaj
Zobraz:
Univerzity
Kategórie
Rozšírené vyhľadávanie
45 090 projektov
0 nových
Znečistenie atmosféry
«»
| Prípona .doc |
Typ diplomová práca |
Stiahnuté 20 x |
| Veľkosť 1,5 MB |
Jazyk slovenský |
ID projektu 9182 |
| Posledná úprava 02.07.2018 |
Zobrazené 2 196 x |
Autor: Romulus |
Zdieľaj na Facebooku |
||
| Detaily projektu | ||
- cena:
5 Kreditov - kvalita:
76,0% -
Stiahni
- Pridaj na porovnanie
- Univerzita:-
- Fakulta:-
- Kategória:Prírodné vedy » Ekológia a environmentalistika
- Predmet:-
- Študijný program:-
- Ročník:-
- Formát:MS Office Word (.doc)
- Rozsah A4:73 strán
Atmosféra je plynný obal Zeme, rozprestiera sa od povrchu Zeme až po kozmický priestor. Je nevyhnutnou podmienkou pre život, pretvára žiarivú energiu Slnka, reguluje rozdelenie vlahy a tepla, ovplyvňuje vlastnosti a priestorové usporiadanie celej krajinnej sféry. Chráni povrch Zeme pred škodlivými zložkami slnečného žiarenia pred kozmickým žiarením a pred dopadom pevných častíc a telies z vesmíru.
Atmosféra je tvorená zmesou plynou a vodnej pary, ktorá sa nazýva vzduch. Podľa jeho zloženia môžme v atmosfére rozlíšiť tri vrstvy: homosféru, heterosféru a exosféru. Podľa vertikálneho profilu teploty vzduchu sa rozlišujú vrstvy troposféra, stratosféra, mezosféra a termosféra.
Vzduch je nenahraditeľnou zložkou biosféry pre človeka a pre všetku suchozemskú faunu a flóru. Nutnosť nepretržitej dodávky je jeho charakteristickou vlastnosťou, akú nemajú žiadne iné prírodné zdroje. Vzduch je nenahraditeľný pre dýchanie všetkých aeróbnych organizmov, potrebujú ho rastliny k fyziologickým procesom, je významným činiteľom pri zvetrávaní hornín a tvorbe pôd, používa sa k rôznym účelom v technike, a pod. Odhaduje sa, že priemerná spotreba vzduchu napr. u človeka je 20 m³, t.j. asi 15 kg denne. Všetky spôsoby využívania vyžadujú, aby bol vzduch čistý, bez škodlivých látok, ktoré ho poškodzujú a znehodnocujú.
V súčasnosti je však ovzdušie najohrozenejšou zložkou prírodného prostredia a jeho znečistenie neustále narastá. Spôsobuje to hlavne prudký nárast výroby, energie, ťažba surovín, priemyselná činnosť doprava a pod.
Množstvo znečisťujúcich látok vypúšťaných do ovzdušia s jednotlivým zdrojom znečisťovania predstavujú emisie. Znečisťovanie okolitého ovzdušia v konkrétnej lokalite je definované ako emisná situácia. Limit znečisťovania ovzdušia je najvyššie prípustné množstvo znečisťujúcej látky zo zdroja znečisťovania, je určená emisným limitom pre konkrétny zdroj. Najvyššia prípustná hmotnostná koncentrácia znečisťujúcej látky obsiahnutá v ovzduší je určená imisným limitom. Najväčšie prípustné množstvo znečisťujúcej látky usadenej po dopade na zemský povrch za určitý čas je určené depozičným limitom.
Neznečistený vzduch je základnou zložkou zdravého životného prostredia. Čistý vzduch je taký, ktorý nespôsobuje žiadne nepríjemné alebo škodlivé účinky na rastlinstvo, živočíšstvo i človeka krátkodobo ani dlhodobo.
Celosvetovo pevninu denne znečisťuje obrovské množstvo (odhaduje sa vyše 800 miliónov) najrôznejších zdrojov produkujúcich látky škodlivé pre živú i neživú prírodu.
Prognóza znečistenia ovzdušia Slovenskej republiky v období vzniku samostatného štátu a jeho prechodu z centrálne riadenej ekonomiky na trhové hospodárstvo je mimoriadne obtiažna a problematická. Skončilo sa obdobie extenzívneho vývoja, štátom subvencovaných cien palív, surovín, energie a dopravy i éra veľkých monopolných výrobcov. Legislatíva ochrany ovzdušia sa začala uberať rovnakým smerom ako v štátoch Európskeho spoločenstva, aj keď s oneskorením niekoľkých rokov.
Ovzdušie je jednou zo základných zložiek životného prostredia, a preto by sme sa mali zameriavať na činnosti, ktorými sa predchádza znečisťovaniu alebo jeho poškodzovaniu, prípadne sa toto znečisťovanie alebo poškodzovanie odstraňuje.
Atmosféra je tvorená zmesou plynou a vodnej pary, ktorá sa nazýva vzduch. Podľa jeho zloženia môžme v atmosfére rozlíšiť tri vrstvy: homosféru, heterosféru a exosféru. Podľa vertikálneho profilu teploty vzduchu sa rozlišujú vrstvy troposféra, stratosféra, mezosféra a termosféra.
Vzduch je nenahraditeľnou zložkou biosféry pre človeka a pre všetku suchozemskú faunu a flóru. Nutnosť nepretržitej dodávky je jeho charakteristickou vlastnosťou, akú nemajú žiadne iné prírodné zdroje. Vzduch je nenahraditeľný pre dýchanie všetkých aeróbnych organizmov, potrebujú ho rastliny k fyziologickým procesom, je významným činiteľom pri zvetrávaní hornín a tvorbe pôd, používa sa k rôznym účelom v technike, a pod. Odhaduje sa, že priemerná spotreba vzduchu napr. u človeka je 20 m³, t.j. asi 15 kg denne. Všetky spôsoby využívania vyžadujú, aby bol vzduch čistý, bez škodlivých látok, ktoré ho poškodzujú a znehodnocujú.
V súčasnosti je však ovzdušie najohrozenejšou zložkou prírodného prostredia a jeho znečistenie neustále narastá. Spôsobuje to hlavne prudký nárast výroby, energie, ťažba surovín, priemyselná činnosť doprava a pod.
Množstvo znečisťujúcich látok vypúšťaných do ovzdušia s jednotlivým zdrojom znečisťovania predstavujú emisie. Znečisťovanie okolitého ovzdušia v konkrétnej lokalite je definované ako emisná situácia. Limit znečisťovania ovzdušia je najvyššie prípustné množstvo znečisťujúcej látky zo zdroja znečisťovania, je určená emisným limitom pre konkrétny zdroj. Najvyššia prípustná hmotnostná koncentrácia znečisťujúcej látky obsiahnutá v ovzduší je určená imisným limitom. Najväčšie prípustné množstvo znečisťujúcej látky usadenej po dopade na zemský povrch za určitý čas je určené depozičným limitom.
Neznečistený vzduch je základnou zložkou zdravého životného prostredia. Čistý vzduch je taký, ktorý nespôsobuje žiadne nepríjemné alebo škodlivé účinky na rastlinstvo, živočíšstvo i človeka krátkodobo ani dlhodobo.
Celosvetovo pevninu denne znečisťuje obrovské množstvo (odhaduje sa vyše 800 miliónov) najrôznejších zdrojov produkujúcich látky škodlivé pre živú i neživú prírodu.
Prognóza znečistenia ovzdušia Slovenskej republiky v období vzniku samostatného štátu a jeho prechodu z centrálne riadenej ekonomiky na trhové hospodárstvo je mimoriadne obtiažna a problematická. Skončilo sa obdobie extenzívneho vývoja, štátom subvencovaných cien palív, surovín, energie a dopravy i éra veľkých monopolných výrobcov. Legislatíva ochrany ovzdušia sa začala uberať rovnakým smerom ako v štátoch Európskeho spoločenstva, aj keď s oneskorením niekoľkých rokov.
Ovzdušie je jednou zo základných zložiek životného prostredia, a preto by sme sa mali zameriavať na činnosti, ktorými sa predchádza znečisťovaniu alebo jeho poškodzovaniu, prípadne sa toto znečisťovanie alebo poškodzovanie odstraňuje.
Kľúčové slová:
atmosféra
kozmický priestor
vodná para
biosféra
znečisťujúce látky
prognóza
Obsah:
- Úvod
1 Prehľad literatúry
2 Cieľ diplomovej práce
3 Materiál a metodika
4 Výsledky a diskusia
5 Návrh na využitie výsledkov
6 Záver
7 Použitá literatúra
Zdroje:
- BAUČEK, M. a kol.: Škody spôsobené imisiami na lesných porastoch LZ Prievidza, odborný posudok, LVV Zvolen, 1990, 25 s.
- BLAŽEJ, A. a kol.: Chemické aspekty ŽP. Bratislava : Alfa, 1981, 600 s.
- BLÁHOVÁ, M.: Vplyv znečisťujúcich látek v ovzduší na fyziologii rostlin. Praha: Ústav vedeckotechnických informácií pro zemědelství, 1991, 44 s.
- BUDAY, Š., KALÚZ, K.: Oceňovanie náhrad škôd spôsobených imisiami na poľnohospodárskej pôde a v poľnohospodárskej výrobe. VÚEPP Bratislava, SPU Nitra, rkp. 2003, 28 s.
- DEMO, M. - BIELIK, P. - HRONEC, O.: Trvalo udržateľný rozvoj. Nitra : SPU. 1999, 400 s. ISBN: 80-7137-611-6.
- FÁZIKOVÁ, M. a kol.: Ekonomika životného prostredia. skriptá Nitra, VŠP 1995, 68 s, ISBN 80-7137-248-x.
- FORST, P.: Ochrana lesů a přírodního prostředí. 1. vyd. Praha SZN, 1985, 490 s.
- GÁBRIŠ, Ľ. a kol.: Atmosféra - prírodný zdroj, ochrana. skriptá 1.vyd. Nitra, VŠP, 1989, 52 s.
- GÁBRIŠ, Ľ. a kol.: Tvorba a ochrana životného prostredia a náuka o životnom prostredí, 3. vyd. Bratislava: Príroda, 1987, 168 s.
- GEORGI, H. W.: Lang Scale Spatial and Temporal Distribution of Sulfur Coponuds, Atmosferic Environment, 1978, 681-690 s.
- GRÉK, J. a kol.: Zásady hospodárenia v lesoch Slovenska postihnutých imisiami, Príroda Bratislava, 1991, 145 s., ISBN 80-07-00381-9.
- HRONEC, O.: Posudzovanie a ekonomické vyhodnocovanie škôd na poľnohospodárskej výrobe vo vybraných imisných oblastiach: habilitačná práca. Nitra: SPU 1997.
- KALÚZ, K.: Dopad zmeny imisnej situácie na poľnohospodársku výrobu, Acta horticurae et regiotecturae 2/2004, 42-44 s.
- KOVÁCSOVÁ, M. - JANEČKO, E.: Biologické základy ochrany ovzdušia. Bratislava: Príroda. 1983, 398 s.
- LACKOVIČOVÁ, A. a kol.: Rastliny - bioindikátory znečistenia životného prostredia. Bratislava: Ústredné metodické centrum Ministerstva školstva SR, 1993, 65 s.
- MARTIŠOVIČOVÁ, J.: Škody spôsobené na PPD Prievidza: diplomová práca. Nitra SPU. 2005.
- MIKLÓS, L. a kol.: Ekologický generel ozelenenia poľnohospodárskej krajiny, Bratislava : UKE SAV 1990.
- NĚMEC, J. a kol.: Oceňování náhrad škod způsobených imisemi zemědělské výrobě, metodika ÚVTIZ 12/1992, Praha, 48 s.
- OŤAPKA, M.: Ekonomická škoda vplyvom imisií na pôdnom fonde RD Čereňany. Diplomová práca. Nitra SPU. 2005.
- RÁČEK, A., PREININGEROVÁ, E.: Zásady hospodárení v imisních oblastech, metodika 3/1998, ÚVITZ Praha, 1988, 25 s.
- STREĎANSKÝ, J.: Ochrana životného prostredia a tvorba krajiny, VŠP Nitra, Príroda Bratislava, 1989, 388 s.
- SZABÓ, G.: Metodika výpočtu znečistenia ovzdušia zo stacionárnych zdrojov, Zb. prác SHMÚ Bratislava, zv. 40, 1997, 155 s.
- TÖLGYESSY, J. a kol.: Chémia, biológia a toxikológia vody a ovzdušia, Veda Bratislava 1984, 536 s.
- TÖLGYESSY, J. - BLAŽEJ, A.: Otázky a odpovede z chémie životného prostredia. 1.vyd., Bratislava, 1982, 371 s, 63-135-82.
- TÖLGYESSY, J. - PIATRIK, M.- TÖLGYESSY, P.: Ochrana prostredia v priemysle. 1.vyd Bratislava : Alfa, 1989, 376 s.
- TÖLGYESSY, J. - SOJKA, L. - SIMON, L.: Chémia ŽP. 1.vyd Bratislava: SPN, 1989, 174 s.
- TÖLGYESSY, J. - SOJKA, L. - SIMON, L.: Chémia ŽP. 1.vyd. Bratislava : SPN, 1989, 174 s.
- SOTÁKOVÁ, S.: Organická hmota a úrodnosť pôdy. Bratislava: Príroda, 1982. 234 s.
- SYMON, K. - BENCKO,V.: Znečistení ovzdušia a zdraví. 1.vyd Praha : Avicenum, 1988, 252 s.
- ŠIŠKA, F.: Ochrana ovzdušia. 1.vyd Bratislava : Alfa, 1981, 336 s, ISBN 63-047-81.
- ŠVACHUĽA, J.: Snižování emisií oxidu dusíka selektívní katalyckou redukcií. Ochrana ovzduší, 4, 1992, č. 4, 101 - 108 s.
- ZÁVODSKÝ, D.: Súčasný stav znečisťovania ovzdušia SR. In : Vplyv imisií na ekosystémy, Zborník referátov z konferencie. Nitra, VŠP 1989, 2-9 s.
- ZÁVODSKÝ, D.: Stav znečistenia ovzdušia SR. In : Znečisťovanie ovzdušia a navrhované východiská. Zborník prednášok. Žilina, Dom techniky CSVTS 1991, 3 - 7 s.
- ZÁVODSKÝ, D. a kol.: Regionálne znečistenie ovzdušia a kyslosť zrážkových vôd na území SSR, R-06 “Využiť výskum úrovne regionálneho znečistenia ovzdušia a kyslých zrážok pri hodnotení ich vplyvu na prírodné prostredie”, SHMÚ Bratislava, 1988, 128 s.
- ZÁVODSKÝ, D. - ZUZULA, I.: Vývoj znečistenia ovzdušia SR. Ochrana ovzduší, 9, 1997, č. 4., 5-9 s.
- Hygienické predpisy zv. 52/1981, MZ ČR, Avicenum - zdravotnické nakladatelství, 1982.
- MAZÚR, LUKNIŠ : Atlas SSR, 1980.
- Metodické usmernenia MP SR na zabezpečenie vyhlasovania osobitej sústavy obhosodarovania poľnohospodárskeho pôdneho fondu (č. 7507/2000-62), MP SR Bratislava, 2000, 6 s.
- MICHALKO A KOL.: Geobotanická mapa Slovenska, 1987
Pridaj projekt
Pridaj projekt a získaj kredity za stiahnutie. S kreditmi možeš sťahovať iné projekty. Je to jednoduché :)
Najčastejšie
Zobraz
Odporúčame
Zadania-seminarky.sk
2006 - 2024 © všetky práva vyhradené