Aristotelovo chápanie duše

Aristoteles ako mysliteľ organicky spojil a originálne domyslel všetky podnety a výsledky gréckej filozofie a vedy. Jeho filozofia je filozofiou akéhosi „zlatého stredu“, čiže filozofiou, ktorá aj keď sa opiera o vedu, nechce ignorovať to, čoho základom a prameňom nie je veda.1

Narodil sa v Stageire, v Trákii, ako syn Nikomacha, lekára na macedónskom kráľovskom dvore. Veľmi mladý osirel a odišiel do Atén, kde študoval v Platónovej Akadémii. Neskôr založil svoju povestnú školu Lykeion, známu pod názvom peripatetická škola (podľa zvyku prechádzať sa so žiakmi pri vyučovaní v parku).2

Aristotelovo dielo, ktoré tématicky pokrýva problematiku takmer všetkých vedných odborov, sa zvyčajne delí do troch skupín. Do prvej spadajú diela napísané podľa vzoru Platóna v dialógoch - Eudemos, Sofistes, Politikos, Propreptikos (zachovali sa z nich však už len fragmenty).