Cestovný ruch a geografia

1 Cestovný ruch a geografia
Cestovný ruch patrí medzi prosperujúce odvetvia v hospodárskom a sociálnom meradle s vysokou dynamikou rozvoja. Ako odvetviu mu v medzinárodnom meradle, hneď po obchode s ropou a automobilmi patrí tretie miesto. Vo svetovom meradle tvorí cestovný ruch každé desiate pracovné miesto. Predovšetkým má poznávací a zdravotný význam.

Podľa WTO (World Tourism Organisation), čiže svetovej organizácie cestovného ruchu je cestovný ruch činnosťou ľudí spočívajúcou v cestovaní a pobyte mimo miesta ich obvyklého pobytu po dobu kratšiu ako jeden ucelený rok za účelom využitia voľného času, obchodu a za inými cieľmi, nie však za účelom vykonávania zárobkovej činnosti. Ďalší Kolektív autorov uvádza, že cestovný ruch predstavuje také ľudské aktivity, ktoré vytvárajú spojenie medzi ľuďmi bez geografických hraníc štátov. Je to dočasné premiestnenie ľudí do iného regiónu, krajiny, kontinentu s cieľom uspokojiť rozličné potreby účastníkov cestovného ruchu. Predstavuje aktivity, ktoré súvisia s cestovaním ľudí.

Ako môžeme vidieť, obe tieto definície cestovného ruchu sú po formálnej stránke rozdielne, ale obsahovo vyzdvihujú jeho podstatu. Táto podstata spočíva v tom, že ľudia ako účastníci cestovného ruchu dočasne menia pobyt v inom konkrétnom prostredí, prevažne vo voľnom čase za účelom oddychu, no nezriedka aj za účelom povinnosti ako je napríklad cestovanie na služobnú cestu.

Geografia a cestovný ruch sú navzájom úzko späté. Geografia skúma krajinu ako takú. Predmetom výskumu geografie je výskum jednotlivých častí geosféry, to znamená krajinných celkov rôznej veľkosti (od doliny po rozľahlé horské masívy, či veľkomestá). Sú navzájom prepojené zložitými vzťahmi. Geografia sa zaoberá výskumom geomorfológie, ktorá študuje reliéf krajiny, hydogeografie, ktorá skúma vodstvo, klimatogeografie skúmajúcej podnebie , pedogeografie zaoberajúcej sa výskumom pôdy a biogeografie, ktorá skúma rastlinstvo a živočíšstvo danej krajiny...