Človek je tvor, ktorý sa presahuje

Transcendencia a sebatranscendencia človeka.
„Človek je tvor, ktorý sa presahuje“. Na to, aby som mohol o tejto téme vôbec hovoriť, je dobre uvedomiť si, kto je vlastne človek, prečo je na svete, čím sa líši od ostatného živého. Presne týmito otázkami sa zaoberali ľudia od najstarších čias sveta. Správna odpoveď je však asi len jedna, a to, že správne odpovede na tieto otázky neexistujú. Nemôžeme povedať, že poznáme definíciu, prečo človek vôbec existuje, prečo si uvedomuje sám seba, prečo prežíva pocity lásky, viny, sklamania, krivdy, bolesti a tak ďalej...

Mohol by som pokračovať napr. u športovcov, je to jasný dôkaz toho, že človek je tvor sebapresahujúci. Rok, čo rok sú nové svetové a olympijské rekordy na svete, čo je až niekedy zarážajúce a hraničí to skoro s neuveriteľnosťou. Motivácia je v takom prípade veľmi veľká a športovec celé svoje roky snahy a tvrdej driny vloží do jedného okamihu.

Zas je tu nová otázka, je to pre človeka dobré alebo zlé? Myslím, tým, že vo svojej podstate sa zdá, že to nemôže mať negatívny vplyv na človeka, keď dokáže tak úžasné veci. Samozrejme termíny ako dobro a zlo sú veľmi nepresné výrazy, možno by som mal povedať, či daný vzťah človek a transcendentno respektíve sebatranscendencia nenesie so sebou aj dávku negatívneho dôsledku. Samozrejme, keď sa niekto dokáže vyliečiť...

2 Bytie človeka „tu a teraz“
Čo je v prvom rade človek? Je „tu“ – t. j. v ňom sa odohráva „náhle“, bez prípravy, odhalenie bytia a s ním vlom do univerza vecí. Termíny „náhle“, „bez prípravy“ a pod. znamenajú „menej ako okamih“ alebo ešte presnejšie: „ani okamih“(!) a čítame ich ako „v bezčasí“. (Piaček podľa Patočku, Synkriticizmus-filozofia konkordancie). 
Čo teda znamená, keď povie človek, že žijem pre prítomnosť? Čo je to vlastne prítomnosť?...