Dublinský systém - Regionálny a miestny rozvoj

Dublinský systém je označením pre mechanizmus, ktorým je v rámci členských štátov Európskej únie, ďalej Nórska, Islandu, Lichtenštajnska a Švajčiarska určovaný jediný štát, ktorý prejedná žiadosť cudzinca o medzinárodnú ochranu a vo veci rozhodne nech je žiadosť o medzinárodnú ochranu podaná kdekoľvek na území týchto štátov. Cieľom dublinského systému je eliminovať takzvaný „asylum shopping“, kde riadenie o žiadosť cudzinca je vedené súčasne alebo postupne niekoľkými členskými štátmi, do ktorých sa cudzinec účelovo premiestňuje, a súčasne predísť situácii označovanej ako „refugee in orbit“, kde sa naopak žiadny štát nepokladá za príslušný k meritórnemu posúdeniu žiadosti o medzinárodnú ochranu, lebo aplikuje princíp tretej bezpečnej krajiny na členské štáty Európskej únie, v ktorých sa žiadateľ o medzinárodnú ochranu zdržiaval pred príchodom do štátu, ktorý teraz žiadosť hodnotí. Pre žiadateľa o medzinárodnú ochranu Dublinský systém všeobecne znamená, že má právo na meritórne posúdenie jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu iba v jednom členskom štáte Európskej únie.