Grécke divadlo

Divadlá patria popri chrámoch medzi najvýznamnejšie pamiatky gréckej antiky. “Chrámy stavali Gréci tak, aby bol na ne najkrajší pohľad, “ povedal francúzsky prozaik Prosper Mérimé, “ divadlá naopak tak, aby bol z nich najkrajší výhľad.“ Navyše mali fantastickú akustiku. Kryté boli iba šírym nebom, a predsa z ich najvyšších radov bolo hercov rovnako dobre počuť ako z čestných sedadiel hneď pri javisku. Platí to bez výnimky o všetkých gréckych divadlách:

- divadlo Eleuzín na Peloponéze
- divadlo v Efeze - divadlo v Míléte
- prastaré divadlá na Sicílii

Divadelné predstavenia sa spočiatku konali na verejných priestranstvách, a to na udupanej kruhovej plošine pre tance. Diváci sedeli na stupňovitých laviciach podopretých dreveným lešením. Keď raz v Aténach počas hry toto lešenie spadlo, upravili pre hľadisko južný svah na Akropole. Tam teda vzniklo okolo roku 490 pred n. l. stále divadlo, do ktorého sa po neskorších výpočtov zmestilo sedemnásťtisíc divákov, antické pramene uvádzajú až tridsaťtisíc.