Problém slobody u Immanuela Kanta

Kant chápe človeka ako slobodnú bytosť, ktorá sa môže autonómne určovať, čo je v protiklade s chápaním človeka ako pasívneho produktu spoločnosti. Toto je Kantov názor 18. Storočia, v 21. storočí možno človeka charakterizovať ako plne slobodnú bytosť, ktorá sa rozhoduje bez obmedzení, aktívne si buduje svoje miesto v spoločnosti. Avšak vplyv spoločnosti je dnes väčší ako kedykoľvek predtým, a teda človek sa stáva určitým spôsobom pasívnym produktom svojej doby. Je tu teda určitá zhoda alebo je problém slobody jedinečný len u Kanta a nemožno ho aplikovať dnes?

Na človeku ako slobodnej bytosti staval Kant svoju praktickú filozofiu, ktorej základom je protiklad zmyslovosti a poznania, pričom rozdiel medzi skúsenostným poznaním a poznaním je v tom, ako pristupujeme k chápaniu vôle. Na strane jednej je to vôľa podrobená zákonom prírody a na strane druhej zákony prírody vôli podrobené. Z tohto možno vyčítať dokonalú prepojenosť Kantovej teórie, keď hovorí, že slobodu nemožno dokazovať teoreticky. Tak nemožno ani zákony prírody vo vzťahu k vôli dokazovať vo všeobecnej rovine. Sloboda sa prejavuje mravným zákonom, tak vôľa sa prejavuje v určitom spojení so zákonmi prírody, či už vzťah nadradenosti alebo podradenosti. To svedčí o ne/determinovanosti človeka. „Koncepčné riešenia dobra a slobody zodpovedajú charakteru ne/determinovanosti človeka.“ (Fotta, 2005) Tu možno vidieť, že dobro a slobodu dáva na jednu úroveň, čiže dobro chápané ako mravné konanie. A tiež je tu vidieť ako dáva do protikladu podmienenosť a nepodmienenosť človeka v rámci slobody. To je však iba pozadie, na základe ktorého Kant slobodu človeka vysvetľuje. Ako teda k samotnej slobode pristupuje?
...