Sebapoznávanie a úlohy sebavýchovy

Všetky názory na osobnosť a jej vývoj sa viac či menej zhodujú v tom, že podstatnú úlohu v procese jej formovania zohráva výchova. Výchova je zámerným formovaním človeka, zásah do rozvoja jeho vlastného „ja“. Obsah a ciele výchovy sú dané všeľudskými normami spolužitia človeka. Základným problémom výchovy nie je vedieť akými máme byť, problémom výchovy je, aby ľudia takými chceli a mohli byť. Tu vstupuje do popredia vlastná aktivita človeka. Človek sa vplyvom okolitého prostredia nechová pasívne, individuálne reaguje na vonkajšie podnety. Jednotlivci, ktorí vďaka zdedeným vlastnostiam, svojmu temperamentu, samočinne intenzívne sledujú okolie, pozorujú všetky javy, snažia sa ich zachytiť a spoznať, sa rýchlejšie a výraznejšie orientujú a včleňujú do spoločnosti a života. Ak sú svojím okolím ešte podporovaní, dosahujú rýchleho zdokonalenia, môžu plne prejaviť svoje vlohy a premeniť ich vo svoje schopnosti. Tí jedinci, ktorí sú od prirodzenosti pomalšie vnímaní, málo aktívni, sa tak rýchlo a dobre nevyvíjajú.Možnosti človeka obstáť v náročných podmienkach života v spoločnosti sa tvoria odmalička. Nikdy však nie je neskoro a človek sa môže zdokonaľovať po celý svoj život. Záleží na jeho úsilí, aktivite, na tom, ako sa bude vedieť vyrovnať s podmienkami uplatniteľnosti v spoločnosti.