Subjektívno-opisná esej na tému Medziľudská komunikácia

Ľudská komunikácia je najvyššou formou prejavu a je vlastná len ľuďom. Komunikácia je nevyhnutnou podmienkou pre realizáciu jednotlivca či skupiny v spoločenských vzťahoch a závisí na nej tiež rozvoj spoločnosti ako takej. Má veľmi široký význam, pretože sa komunikuje v množstve situácií, v ktorých sa sledujú rôzne ciele a dospieva sa k rôznym výsledkom. Pôvod slova možno hľadať v latinskom communicare, čo znamená informovať, oznamovať, riadiť sa niekým.

Komunikácia však neznamená len množstvo slov, ale aj spôsob, emócie, stav duše. Niekedy stačí len jediné stretnutie pohľadov, nežné pohladenie, mávnutie, ktoré hovorí oveľa viac. Najdôležitejší je kontakt. Kontakt viacerých myšlienok, tiel i duší. Veď bez neho by život nemal farby dúhy, bol by jednotvárny, šedý, ba ani žiť by sa celkom nevyplatilo. Komunikácia je jedným zo základných kameňov ľudskej spoločnosti. Výmena informácií a vedomostí predstavuje kritický bod pre rozvoj akejkoľvek ľudskej aktivity. Je nevyhnutnou podmienkou pre realizáciu jednotlivca či skupiny v spoločenských vzťahoch a závisí na nej tiež rozvoj spoločnosti ako takej.

Ľudská komunikácia sa rozvinula počas fylogenézy, antropogenézy a ontogenézy. V porovnaní s komunikáciou zvierat, ktorá má základ vo vrodených inštinktoch a podmienených reflexoch, je komunikácia jednotlivca, ako prostriedok vedomého pôsobenia subjektu, oveľa zložitejšia a pestrejšia.

Komunikácia je základom spoločenského života. A toto nie sú prázdne slová, ani nadarmo vytrovený atrament. Komunikácia je dôležitým faktorom, jednou z najsilnejších zložiek ľudskej existencie. Pred ľuďmi je večná povinnosť zdokonaľovať ju, skrášľovať, nezneužívať, a s láskou a výlučne dobrými úmyslami maximálne využívať jej čaro.
...