Svetová hospodárska kríza v medzivojnovom období

Príčiny a začiatok krízy

Po zničujúcej 1. svetovej vojne Európa len s neistotou vstávala na nohy. Toto obdobie, a to hlavne v Nemecku, charakterizovala obrovská inflácia. Do konca 20-tych rokov sa hospodársky stav zdal byť stabilný. Hospodársky rast jednotlivých krajín bol však nesúmerný a krajiny ako Veľká Británia alebo Nemecko boli odkázané na pôžičky od USA, aby mohli vyrovnať svoje dlhy z vojny. Spojené štáty vojna nijak nezasiahla, a preto bol jej rozvoj najväčší.
V roku 1926 Henry Ford uverejnil knihu „Dnes a zajtra”. V nej píše: „Najväčšou príčinou chudoby v Európe je závislosť od vlády, od ktorej sa očakáva to, čo nemôže urobiť... Vláda môže vytvoriť monopol, nie však ponuku. Môže svojvoľne stanoviť ceny, ale nemôže vytvoriť kúpnu silu... Sila Spojených štátov spočíva v skutočnosti, že vládna pomoc obchodnému podnikaniu nikdy nešla tak ďaleko, aby postihla nezávislosť priemyslu alebo poľnohospodárstva...“ Na americkú ekonomiku sa v tom čase pozeralo veľa európskych intelektuálov aj odborníkov s obdivom. Netrvalo však veľmi dlho, necelé tri roky, aby sa ukázala aj negatívna stránka vplyvu americkej ekonomiky na svetovú ekonomiku.
Na sklonku dvadsiatych rokov si Američania brali v bankách úvery na nákup akcií, ktoré obratom predávali so ziskom. Z neho vyrovnávali záväzky voči finančným ústavom, a to napriek tomu, že úroky na úvery dosahovali až 20 %. Potom čakali na pokles niektorých akciových titulov, aby ich za nízku cenu kúpili a po čase znovu draho predali. Zdalo sa, že táto logika bude trvať donekonečna. Akciová bublina sa nafúkla najmä vďaka rastu nových odvetví, automobilového priemyslu či výroby rádií.
Americký optimizmus sa odzrkadľoval hlavne na newyorskej burze. Indexy cenných papierov nepretržite rástli. Státisíce maklérov považovalo obchod s cennými papiermi za lacný spôsob zárobku. Zákony burzy dovoľovali nákup krytý cennými papiermi, k čomu nebola potrebná hotovosť. Klient dáva do záruky cenné papiere pre ten prípad, ak by nevedel zaplatiť. Takto vzniklo mnoho firiem, z nich dcérske, ale len na jeden základný kapitál. 28. a 29. augusta sa tento rast zrýchľoval, až hodnoty cenných papierov dosiahli hviezdne výšky. V septembri 1929 ceny začali klesať. Na burze vypukla panika.
K zmene situácie na trhu došlo po tom, čo americká centrálna banka upozornila svoje členské banky, že ďalšie poskytovanie úverov na nákup akcií je nezmyselné. 24. október 1929 sa do histórie zapísal ako ,, čierny štvrtok “. V tento deň burza v New Yorku uzatvorila obchodovanie so stratou hodnoty akciového indexu 2,1 %. V čierny štvrtok sa na burze zobchodovalo 12 miliónov akcií, čiže štyrikrát toľko ako v bežný burzový obchodný deň. A to bol len začiatok. Ceny klesali, čo zvyšovalo predaj.
...