Bachov absolutizmus, matičné obdobie

Po porážke revolúcie r. 1848 - 1849 nastolila viedenská vláda krutý policajný režim uskutočňovaný ministrom vnútra Alexandrom Bachom. Bachov absolutizmus sa vyznačoval silnou centralizáciou, násilným ponemčovaním, prísnym tlačovým zákonom a cenzúrnymi opatreniami. Koncom päťdesiatych rokov padol Bachov absolutizmus. Októbrový diplom z r. 1860 vyslovil požiadavku rovnoprávnosti národností v Uhorsku a na Slovensku vzbudil veľké nádeje a optimizmus.
V roku 1861 začal vychádzať politický časopis Pešťbudínske vedomosti. Časopis propagoval požiadavky rovnoprávnosti a slobodného rozvoja národov v Uhorsku a svojím programovým zameraním sa stal pripravovateľom celonárodného memorandového zhromaždenia, ktoré bolo v Turčianskom Martine v dňoch 6. a 7. júna 1861. Zúčastnilo sa na ňom niekoľkotisícové publikum a prijalo významný dokument známy pod menom Memorandum národa slovenského. Memorandum vyslovilo požiadavky štátoprávneho zabezpečenia základných práv slovenského národa, jeho reči, školstva, kultúry, administratívy a Slovenského okolia, ktoré by však zostalo organickou súčasťou Uhorska.
Jediným významným úspechom slovenskej politiky z obdobia Memoranda bolo založenie Matice slovenskej. Prvé valné zhromaždenie bolo v slávnostnom ovzduší v Turčianskom Martine 4. augusta 1863. Matica slovenská bola celonárodnou inštitúciou bez ohľadu na konfesionálnu, politickú či generačnú príslušnosť svojich členov. Za jej prvého predsedu zvolilo valné zhro-maždenie Štefana Moysesa a za podpredsedu Karola Kuzmányho. Šesťdesiate roky sa v dejinách slovenskej literatúry nazývajú matičnými obdobím.