Maturitné témy so slovenčiny

Od druhej polovice 16. storočia sa začala rozvíjať tvorba, ktorej cieľom nebol bezprostredný obraz skutočnosti, ale usilovala sa zachytiť a zdôrazniť duchovné princípy, ktoré stoja za poznanou skutočnosťou a ovládajú ju. Jej vznik podmienil vtedajší osud Európy, ktorý závisel od súperenia niekoľkých panovníckych rodov, ohrozovala ho turecká expanzia, živelné pohromy, krutosti tridsaťročnej vojny, náboženské boje medzi katolíkmi a protestantmi. V nepriaznivých životných podmienkach sa začala rodiť beznádej a pesimizmus, renesančná dôvera v ľudské činy a pozemské hodnoty sa znova strácala. Platnosť nadobúdalo presvedčenie o Vanitas Vanitatum (márnosť nad márnosť) všetkého pominuteľného. Nanovo vzrástlo uvedomenie si dôležitosti kresťanskej viery. Umelci hľadali istotu, obracali sa do večnosti k nadosobným a nadpozemským hodnotám.

Hlavné znaky baroka: dekoratívnosť (ozdobnosť), pompéznosť (veľkoleposť), patetickosť (nadnesenosť). Poznávaná skutočnosť sa mení na znaky, symboly na prostriedky, ktoré majú vyjadriť nevysloviteľné. Barokové protiklady sa odzrkadlili aj v štylistike literárneho baroka, ktorá takisto vytvorila pompézny knižný štýl, najmä básnický, so zložitými trópmi a figúrami (obľúbené trópy: antitéza, hyperbola) a neobvyklými obrazmi. Ako protiklad k vysokej štylizácii a priveľkej abstrakcii stojí nižší štýl, až ľudový, s jednoduchými zobrazovacími prostriedkami a prostejším, bezprostrednejším pohľadom na svet. Barok sa delí na náboženský (katolícky, protestantský) a svetský (šľachtický, ľudový, meštiacky).