Popis:
4. Maturitná otázka z literatúry
Osvietenstvo, klasicizmus, myšlienka slovanstva, tvorba Kollára a Holého
Klasicizmus vzniká v 17. - 18. storočí na francúzskom kráľovskom dvore za vlády Ľudovíta XIV. Klasicisti videli zmysel umenia v napodobňovaní prírody, ale najmä v tom, čo je v nej podstatné a nemenné. Klasicistická literatúra si podľa antického vzoru určila presné pravidlá, ktoré má literárna tvorba rešpektovať. Presné pravidlá tvorby klasicistickej poézie zveršoval v diele Básnické umenie N i c o l a s B o i l e a u -
D e s p r é a u x. Rozlišovali sa „vysoké žánre“: óda, elégia, tragédia a „nízke žánre“: bájka, satira a komédia. Dôležité bolo aj to, že vo vlastnej interpretácii látky sa klasicisti orientovali na racionalistickú filozofiu Reného Descatra: „Myslím, teda som.“, ktorej princípom je dôraz na vlastné myslenie, na rozumovú disciplínu, kde cit je podriadený povinnosti a rozumu.
Kľúčové slová:
osvietenstvo
klasicizmus
Ján Hollý
idea slovanstva
Juraj Fándly
Ján Chalupka
Ján Kollár
Slávy dcéra
Obsah:
- Klasicizmus
Spoločensko-politická situácia
Osvietenstvo
Osvietenské myslenie a jeho obraz v slovenskej klasicistickej literatúre, idea slovanskej vzájomnosti v diele Kollára a Hollého
Idea slovanstva