Pavol Országh Hviezdoslav, rečnícke žánre, dedina a jej ľud, syntax

Pavol Országh Hviezdoslav (1849-1921)

Pavol Országh Hviezdoslav sa narodil vo Vyšnom Kubíne. Na strednej škole sa naučil po maďarsky a prejavil sa ako talentovaný mladý básnik. Zoznámenie sa s poéziou Andreja Sládkoviča malo vplyv na jeho návrat k slovenčine. V roku 1868 vydal knižku veršov Básnické prviesenky Jozefa Zbranského. Po zoznámení sa s Kolomanom Banšellom vydávajú obaja roku 1871 almanach Napred. Je to prvý spoločný zborník literárnych prác mladej realistickej generácie, v ktorej vyjadrili svoju túžbu po literatúre slobody a lásky.

Je nepochybné, že veľkosťou svojho talentu a dokonalosťou formy svojich diel je najvýznamnejším básnikom celej slovenskej poézie, nie iba realistickej. Mnohých teoretikov prekvapuje bohatstvo tém (napr. básnik a jeho poslanie, postavenie slovenského, národa, odnárodňovanie, život dedinského ľudu, vzťah pánov a sedliakov, otázka zemanov, vzťah k matke a otcovi, vojna atď.), žánrová pestrosť jeho tvorby (óda, žalm, hymnus, sonet, lyrické cykly, balada, epické skladby, lyrickoepická skladba, krátka epika), rozmanitosť stôp (veľmi častý jamb, čisto daktylská stopa), akoby tým chcel dokazovať, že v slovenskom jazyku sa dajú napísať i tie najvznešenejšie literárne žánre.