Pavol Országh Hviezdoslav - život a tvorba (1849 - 1921)

Zaraďujeme do prvej vlny realizmu (1880 - 1900), ktorú nazývame aj opisný realizmus.
Narodil sa vo Vyšnom Kubíne v zemianskej rodine. Študoval na strednej škole v Miškovci a Kežmarku. Tu sa naučil po maďarsky a prejavil sa ako talentovaný mladý básnik. V Kežmarku na básne využíval dokonca aj nemčinu. V tomto období ho Adolf Medzihradský, jeho bývalý učiteľ, zoznámil s poéziou Andreja Sládkoviča a to malo vplyv na jeho návrat k Slovenčine. V roku 1868 vydal V. Paulíny - Tóth jeho útlu knižku veršov : básnické prviesenky Jozefa Zbranského. Počas štúdia práva v Prešove sa zoznámil s Kolomanom Banšelom a na jar 1871 vydávajú almanach Napred. Je to prvý spoločenský zborník literárnych prác mladej generácie, v ktorej vyjadril svoju túžbu po literatúre, slobody a lásky. Po zložený advokátskej služby žil dlhú dobu v Námestove. Neskôr pôsobil aj v Dolnom Kubíne, kde zanechal advokátsku prax kde sa plne venoval svojej tvorbe. Spolu s Kolárom je priekupníkom žánru sonetu v slovenskej literatúre. Neuprednostňuje intonáciu a melódiu verša pred vetnou melódiou. 5 - stopový jamp je v epike narúšaný vetnou stavbou, ktorá poéziu „ prozaizuje“. Vytvára tak akúsi rytmizovanú prózu, čím súčasne presúva pozornosť od formy k obsahu. Hviezdoslav chápe poéziu ako odstup od veci, nadhľad, sviatočnosť. Prechádza od poézie ozveny k reálnej poézie sveta, kde je človek ako stred vesmíru. Básne sú analýzou miesta vo svete, výpoveďou o ľudských požiadavkách na svet, o požiadavkách sveta na človeka a o snahe zosúladiť tieto dve niekedy protichodné veci. Hviezdoslavovu tvorbu delíme na lyriku, epiku - krátku a dlhú, drámu.