Slovenský realizmus

Spoločenská situácia: po rakúsko-maďaraskom vyrovnaní r. 1867 prevzala v Uhorsku politickú i hospodársku moc maďarská buržoázia. Svoju nadvládu využívala na premenu mnohonárodného Uhorska na jednorečový a jednonárodný štát. Prenikanie maďarského kapitálu na Slovensko podporované štátnym aparátom prehlbovanie v spojení s maďarizačnou politikou vykorisťovanie slovenského ľudu, čoho dôsledkom bolo ďalšie zbedačovanie a vysťahovalectvo. Politika slovenskej buržoázie združenie okolo Národnej strany a jej reprezentačného orgánu Národných novín mala v tomto období úpadkový charakter. Keďže nedokázala rozvinúť taký sociálnopolitický program, ktorý by vyjadroval záujmy slovenského ľudu, prehrávala jeden politický zápas za druhým. Preto sa r. 1884 vzdala načas politického boja a vyhlásila pasivitu, t. j. prestala sa zúčastňovať na volebnom živote v Uhorsku. Kríza politickej koncepcie slovenskej buržoázie sa ešte viac prehĺbila koncom storočia, keď sa ako nový činiteľ zjavilo organizované robotnícke hnutie. Vážnou prekážkou v rozvoji slovenského národného života i kultúry bol nedostatok kultúrnych centier. Slovenské mestečká sa napospol pomaďarčovali, meštiactvo sa prispôsobovalo maďarskej vládnucej spoločnosti. Postupne sa však v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch stáva centrom národného života Martin. Tu vychádzal rad časopisov: Slovenské pohľady, Národné noviny, humoristický Čiernokňažník, tu vznikali významné hospodárske podniky (Tatra banka), Martin sa stal sídlom Živeny, ženského spolku usporiadavajúceho každoročne tzv. augustové slávnosti, na ktorých sa stretávali národovci z celého Slovenka a prichádzali hostia i z cudziny a navyše bolo tu sídlo Národnej strany a jej tlačového orgánu Národných novín.