Antické a stredoveké koncepcie krásy ako teoretické východisko estetiky

Krása ako dokonalosť v bytí samom, v kozme.

1. harmónia sveta, kozmu : číselná (pytagorejci)
druhová (Herakleitos)
2. dokonalosť, poriadok, symetria, súlad častí (Demokritos)
3. krása nie sama o sebe ale vo vzťahu na určitú funkciu –Sokratés –primeranosť človeku
4. Platón – rozlišuje a/ vecnú, premenlivú, relatívnu konkrétnu zmyslovú krásu veci
b/ trvalú absolútnu stránku - KRÁSNO/ krása sama o sebe/
podstatou krásy je IDEA krásy, má všeobecnú a abstraktnú povahu
konkrétna krásna vec len málo hodnotnou napodobeninou krásy ako takej
umelecké dielo len napodobenina napodobeniny, a preto klamlivé a málo hodnotné