Biológia bunky

Biológia bunky

Bunka /cellula/ je základná stavebná a funkčná jednotka živých organizmov.
Cytológia je veda, ktorá sa zaoberá štúdiom bunky.

I. Objav bunky a bunková teória
Objav a štúdium bunky súvisia s objavom mikroskopu /gr.mikros - malý, cope - pozorovanie/.
Pre skúmanie biologických objektov použil mikroskop prvýkrát anglický fyzik Robert Hooke
/1635-1703/, ktorý pozoroval korok stromov a rozlíšiteľné dutinky nazval bunka /lat.cellula/.
Bunkovú stavbu živočíšnych organizmov potvrdil svojimi pozorovaniami v roku 1671 Talian Marcello Malpighi.
Neznámy svet mikroorganizmov prvýkrát objavil Holanďan Antony van Leeuwenhoek /1632-1723/. Mikroskopom vlastnej konštrukcie pozoroval baktérie, nálevníky, kvasinky a dokonca aj bunky živočíšnych organizmov - erytrocyty a spermie.
Medzníkom vo vzniku a rozvoji cytológie bol objav jadra, ktoré v rastlinných bunkách prvýkrát opísal Robert Brown /1773-1858/.
Nemecký lekár Rudolph Virchow /1821-1902/ potvrdil hypotézu, že každý živý organizmus má bunkovú štruktúru známym výrokom: „Omnis cellula e cellula“ - každá bunka vzniká z bunky.