Človek v sociálno-historickom vývoji

1. ročník Bc, Dejepis alebo inak: Človek v sociálno-historickom vývoji - kompletné poznámky z prednášok + z kníh, ktoré boli v povinnom čítaní, netreba žiadne dodatočné poznámky.

1)a) História (dejín) a filozofia dejín – význam štúdia minulosti
- minulosť – čo sa stalo (širší rozsah); predhistorické obdobie (3 – 0,5 mil. r. história)
- dejiny – časť minulosti, začínajú s človekom a jeho aktivitou, „pamäť ľudstva“
- filozofia dejín – premýšľanie o dejinách a o zmysle dejín, hraničí medzi historickou vedou a a filozofiou,význam pre súčasnosť (neopakovanie svojich chýb) a minulosť (ľudia uvažujú načo žijú)
1. antické koncepcie dejín – človek je smrteľný alebo večný?, vedeli, že čas plynie, ale nevedeli, či lineárne alebo cyklicky
2. stredovek, nábožensko – teistický charakter - tvorcom a pánom sveta je Boh, boží plán, predestinácia – osud človeka je daný
3. renesancia, filozoficko – právne koncepcie – Nicolo Macchiavelli –Vladár
4. francúzske osvietenstvo - historiografia, má zmysel filozofovať nad dejinami?
5. nemecká klasická filozofia – stáva sa európsky uznávaná, Hegel – základ filozofie dejín, absolútna idea až sa na konci dejín vracia k sebe
6. koniec 19. storočia – pochybnosti filozofie dejín, len zapisovanie udalosti!!!
7. 20. storočie – pokus o presadenie marxistických ideí, úzkotriedny pohľad na svet – proletári a buržoázia, moment násilia – vojny, vývoj kultúry a vedy, liberalizmus- problém ľudstva vyrieši slobodný trh, popiera sa úloha štátu, F. Fukujama – Koniec dejín (koniec dejín, lebo zvíťazil liberalizmus), cyklické – dejinné teórie, ktoré popierajú pojem pokroku, lineárny svet smeruje k pokroku.
S. Hantington – svet sa nevyvíja k všeobecnému pokroku lineárnosti = STRED CIVILIZÁCII – 9 civilizačných okruhov ( napr. americko-atlantický, islamský, judaistický, konfucianizmus , kresťanstvo, t.z. každý má iné východiská, vlastný rebríček hodnôt, my sme najlepší,)
Existujú pluralistické teórie!!!!!

1)b) Historická veda (dejepisectvo), historiografia (dejiny dejepisectva), základné druhy kultúrnohistorických prameňov, pomocné vedy historické
• historická veda – spoločenská veda, ktorá sa zaoberá spoznávaním našich a svetových dejín; opisuje činy významných udalostí; rozvoj produktívnych síl, premeny medziľudských vzťahov
• dejepis – predmet, ktorý učí o histórii, niečo ako historická veda, ako učiť dejiny
• Historické pramene:
1. hmotné – vypovedajú o najstarších dejinách (pravek), pochádzajú z archeologických nálezov (nástroje, zbrane, sošky, mince, sprchy), základy stavieb, zlomky architektúry, kresby na stenách (Altamíro), umelecké predmety, umelecké diela, uchovávanie v múzeách (3D materiál, skanzeny)
2. písomné – písomnosti s činnosti rôznych údajov, poznáme verejné (kroniky) a súkromné (listy), sú to vedecké a umelecké diela, notový materiál, uchovávanie v archívoch (najstaršie archívne hodnoverné miesta – kapituly a konventy, uverejňovanie písomnosti – právne listiny, mestské archívy – 1255, BB, archívy územných samospráv
3. náračné – pramene, pamiatky, spomienky; tradovali sa ústnym podaním až sa našiel niekto, kto ich zapísal (povesti, legendy, spomienky na SNP), sú subjektívne – druhotné pramene; anály, autobiografia, uchovávanie v knižniciach a skryptóriách...