Popis:
poznámky z predmetu DET
Predklasický autori – 3 školy: scholastika, merkantilizmus, fyziokratizmus.
Scholastika vychádzala zo starovekého Grécka (Xenofón, Platón, Aristoteles).
XENOFÓN (430 – 355 p.n.l.): spis Oikonomikus – zaoberal sa v ňom pravidlami rozumného vedenia domácnosti a poľnohospodárstva. Poľnohospodárstvo = odvetvie, ktoré je zdrojom obživy všetkých vrstiev spoločnosti.
PLATÓN (427-347 p.n.l.): učiteľ Aristotela. Tvrdil, že trieda, ktorá má vládnuť v spoločnosti, by nemala mať nijaké súkromné vlastníctvo. Touto triedou by mali byť vojaci (udržiavanie poriadku v krajine) a filozofi (majú zmysel pre spravodlivosť – majú vydávať zákony a riadiť krajinu). Namiesto toho by malo existovať komunálne vlastníctvo, aby sa zabránilo sporom. Zastával deľbu práce – každý človek sa líši potrebami a hodí sa na určitý druh práce. Ak sa každý sústredí na výkon práce, pre ktorú má najlepšie predpoklady, vyrobí sa v spoločnosti väčšie množstvo výrobkov.
Kľúčové slová:
dejiny
ekonómia
teória
DET
Obsah:
- I. VÝVOJ EKONÓMIE AKO VEDY
II. KLASICKÁ EKONÓMIA
III. ĎALŠÍ VÝVOJ KLASICKEJ EKONÓMIE
IV. HISTORICKÁ ŠKOLA (NACIONÁLNY SMER V EKONÓMII)
V. VZNIK A VÝVOJ NÁZOROV NA SOCIALIZMUS
VI. KARL HEINRICH MARX
VII. TEÓRIA HRANIČNEJ UŽITOČNOSTI – PREDPOKLAD VZNIKU NEOKLASICKEJ EKONÓMIE
VIII. MATEMATICKÁ VERZIA TEÓRIE HRANIČNEJ UŽITOČNOSTI
IX. TEÓRIA VŠEOBECNEJ EKONOMICKEJ ROVNOVÁHY
X. EKONÓMIA BLAHOBYTU
XI. TEÓRIA ČIASTKOVEJ EKONOMICKEJ ROVNOVÁHY A HRANIČNEJ PRODUKTIVITY VÝROBNÝCH FAKTOROV
XII. SCHUMPTEROVA TEÓRIA HOSPODÁRSKEHO VÝVOJA
XIII. PRÍSPEVOK ŠVÉDSKYCH EKONÓMOV DO EKONOMICKEJ TEÓRIE
XIV. KEYNESOVA EKONOMICKÁ TEÓRIA – VÝCHODISKO JEDNEJ Z PODÔB MODERNEJ MAKROEKONÓMIE
XV. ĎALŠÍ VÝVOJ KEYNESOVSTVA