Dejiny politického myslenia

Na konci druhého tisícročia pred Kristom boli už veľké impériá Blízkeho Východu na úpadku. Nové civilizačné centrum vytvárali grécke kmene, ktoré prichádzali snáď sponad Dunaja a hôr Balkánu, aby sa usadili na Peloponézskom polostrove, výbežkoch Egejského mora a brehoch Malej Ázie. Početné grécke osady vznikali aj v južnom Taliansku a na Sicílii.
Hornatá krajina s málo úrodnou pôdou spôsobila, že vznikajúce osady boli iba oázami v nehostinnom horskom masíve. Ale chudoba neúrodnej gréckej zeme bola sčasti vykompenzovaná dobrou klímou, prímorskou polohou členitosťou pobrežia. Hory Pindu a Olympu oddeľovali helénsky svet od Európy, ale množstvo ostrovov Egejského mora bolo pre Grékov prirodzeným mostom do Malej Ázie, základom námorníctva, obchodnej výmeny a kolonizácie úrodných krajín susedov.
Antické Grécko (Helada) obklopovala fenická kultúra s centrom v Kartágu, etruská kultúra, neskôr kultúra rímska a v zaalpskom pásme galská. V severovýchodnej oblasti to bola kultúra skýtska, vo východnej perzsko-asýrska, z juhovýchodu egyptská. Gréci veľmi skoro nadviazali kontakt s veľmi vyspelou kultúrou predgréckych obyvateľov Kréty, s minóskou kultúrou. Prehodnocovali aj ostatné kultúry Stredomoria a svojsky sa s nimi vyrovnávali. Stret kultúr neviedol ku krvavým bojom a ničivým vojnám, ale k plodnému a životodarnému vývoju. To bol jeden z dôvodov, prečo tento kočovný ľud dokázal pred svetom otvoriť jednu z najsvetlejších kapitol histórie a vytvoriť helénsku kultúru (Helén - staroveký Grék), ktorú možno právom označiť za grécky zázrak. Po mnohých ďalších stretnutiach, najmä s arabskou kultúrou, znova došlo k oživeniu helénskej kultúry v období renesancie, aby sa z nej stala tzv. západná kultúra, t. j. európska a americká.