Druhý Vatikánsky koncil

1. Svätý Koncil si kladie za cieľ čoraz väčšmi prehlbovať kresťanský život veriacich; lepšie prispôsobiť potrebám našich čias tie ustanovizne, ktoré podliehajú zmenám; napomáhať všetko, čo môže prispieť k jednote všetkých v Krista veriacich; a upevňovať to, čo pomáha priviesť všetkých do lona Cirkvi. Zároveň si pokladá za povinnosť postarať sa osobitným spôsobom aj o obnovu a zveľadenie liturgie.
2. V liturgii, zvlášť vo svätej eucharistickej obete, sa totiž „uskutočňuje dielo nášho vykúpenia 1, a preto ona vo zvrchovanej miere prispieva k tomu, aby veriaci svojim životom zvýraznili a iným odhalili tajomstvo Kristovo a skutočnú povahu pravej Cirkvi, ktorá sa vyznačuje tým, že je ľudská a zároveň božská; viditeľná, a pritom oplývajúca neviditeľnými skutočnosťami; horlivá v akcii a oddaná kontemplácii; prítomná vo svete, a predsa putujúca; a to takým spôsobom, že ľudské sa pridružuje a podriaďuje božskému, viditeľné neviditeľnému, akcia kontemplácii, terajšia obec budúcej, ktorú hľadáme2. Teda liturgia, zatiaľ čo deň po deň buduje z tých, čo sú v Cirkvi, svätý chrám Pánov, príbytok Boží v Duchu Svätom3, až k miere plného vzrastu Kristovho4, spolu podivným spôsobom vzpružuje ich sily, aby ohlasovali Krista, a tak ukazuje Cirkev tým, čo sú mimo nej, ako zástavu vztýčenú medzi národmi5, pod ktorou sa majú zhromaždiť všetky roztratené dietky Božie6, kým nebude jeden ovčinec a jeden pastier7.
3. Preto svätý koncil uznáva za dobré pripamätať zásady a dať praktické smernice o pestovaní a obnove liturgie, ako nasledujú. Medzi týmito zásadami a ustanoveniami sú také, ktoré možno i treba uplatniť tak v rímskom úrade, ako aj vo všetkých ostatných obradoch. Avšak nižšie uvedené praktické smernice treba pokladať za platné iba pre rímsky obrad, ak len nejde o veci, ktoré sa svojou povahou vzťahujú i na ostatné obrady.
4. Napokon svätý koncil verný tradícii vyhlasuje, že svätá Matka Cirkev má všetky právoplatne uznané obrady za rovnoprávne a rovnako dôstojné a chce ich aj naďalej zachovať a všemožne napomáhať; taktiež si želá, aby sa podľa potreby vo svojom celku starostlivo v duchu zdravej tradície zrevidovali a obrodili podľa terajších okolností a potrieb.