Filozofia - komplet
Popis:
Pojem filozofia po prvýkrát použil Pytagoras (580 - 500 pred n.l.), Sokrates (470 - 399 pred n.l.) a Platón ho definovali ako lásku k múdrosti.
Filozofia ako veda vzniká vtedy, keď človek nehľadá vysvetlenie vecí a javov v nadprirodzených silách, ale v iných javoch prírody, ktorú poznáva, skúma, chce ju vysvetliť a pochopiť z nej samej.
Východiskom filozofie je mytológia, ktorá predchádzala filozofickému vysvetľovaniu sveta. Mýtus je zmyslová predstava vysvetľujúca javy; preto mytológia odzrkadľuje špecifickosť jednotlivých národov. Grécka mytológia napr. sa vyznačuje antropomorfizmom, t.zn. človek je mierou všetkých vecí. Mytológia mieša reálne s nereálnym; zatiaľ čo náboženstvo odlišuje realitu od predstavy.
Kľúčové slová:
filozofia
princíp
spravodlivosť
právo
štátna moc
demokracia
teória
Obsah:
- 1. Predmet politickej a právnej filozofie,
2. Vzťah filozofie a práva,
3. Základné princípy právneho myslenia
4. Charakteristika antického filozofického a právneho myslenia
5. Sofisti - Protagoras, Gorgias
6. Sokrates - jeho filozofia a chápanie zákonov
7. Platón - spravodlivý štát, klasifikácia ústav, spravodlivosť a zákony
8. Aristoteles - učenie o spoločnosti, právo, spravodlivosť a slušnosť
9. Stoici a ich učenie o štáte. Polybios a Cicero
10. Koncepcia prirodzeného práva - Ulpianus z Digest - filozofický základ prirodzeného práva
11. Kresťanstvo; spor nominalizmu a realizmu
12. Augustín Aurélius (354 - 430) - teória dvoch štátov, učenie o prirodzenom práve
13. Tomáš Akvinský (1225 - 1274) - spoločnosť a štát, právo a spravodlivosť
14. Humanizmus a renesancia (16. stor.)
15. Teória poznania - dominantné problémy (17. stor.)
16. Empirizmus - Francis Bacon a jeho učenie o idoloch
17. Racionalizmus - metodická skepsa René Descarta (1596 - 1650)
18. Politická filozofia Nicola Machiavelliho (1469-1527); Vladár
19. Jean Bodin (1530-1596) - suverenita štátnej moci
20. Utopické modely štátu - T. More a T. Campanella
21. Hugo Grotius 1583 - 1645 (Huig de Groot)
22. Benedict (Baruch) Spinoza 1632-1677
23. Novoveké zmluvné koncepcie (17. stor.)
24. John Locke (1632 - 1704) - štát a deľba moci v štáte
25. Charles Luis de Secondat, barón de la Bréde a de Montesquieu (1689 - 1755)
26. Jean Jacques Rousseau (1712 - 1778)
27. I. Kant a moderný liberalizmus a pozitivizmus
28. I. Kant a mravný zákon
29. I. Kant a sloboda a právo a štát
30. Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770 - 1831)
31. Jeremy Bentham (1748 - 1832), právo a princíp utility
32. John Austin (1790 - 1859)
33. John Stuart Mill (1806 - 1873), liberalistické učenie o štáte
34. Friedrich Carl von Savigny (1779 -1861) - duch národov v práve
35. Rudolf von Ihering (1818 - 1892) - právo ako boj záujmov
36. Georg Jellinek (1851 - 1911) - právo a štát
37. Charakterizujte filozofiu 20. stor. a jej dominantné iniciatívy (pragmatizmus, pozitivizmus, postpozitivizmus, hermeneutika, postmoderna)
38. Prirodzeno-právne myslenie v 20. stor. - právo ako idea, právo ako morálka (Radbruch, Stammler, Fuller)
39. Právny pozitivizmus 20. stor. - pojem práva, právo ako systém (Weber, Kelsen, Weyr, Hart)
40. Právny realizmus 20. stor. Kritická právna veda, život práva - Law in action (Holmes, Grey, Llewellyn)
41. Totalitaristické politicko-právne diktatúry 20. stor.; fašizmus, nacizmus a iné deformácie právneho myslenia
42. Filozoficko-právne aspekty sociálnej reality 20. stor.
43. Zmluvné koncepcie štátu. Právny a neprávny štát cez optiku spravodlivosti
44. Spravodlivosť a otázka spravodlivých inštitúcií v liberalistických koncepciách sociálnej filozofie 20. stor.
45. John Rawls (1921) - teória spravodlivosti ako slušnosti. Realita, či ilúzia
46. Robert Nozick (1938) - teória oprávnenia; teória minimálneho štátu
47. Friedrich August von Hayek (1899 - 1992)
48. Spravodlivosť v civilnom práve
49. Spravodlivosť v trestnom práve
50. Spor liberalizmu a komunitarizmu. Problém ontologických východísk a obhajoby
51. Komunitaristická kritika liberalizmu.
52. Liberalistické a komunitaristické postoje na Slovensku po roku 1989
O súboroch cookie na tejto stránke
Súbory cookie používame na funkčné účely, na zhromažďovanie a analýzu informácií o výkone a používaní stránky.