Filozofia

Filozofia súvisí s človekom, so skutočnosťou, so spoločenskými a prírodnými javmi, hľadá odpovede: v čom je zmysel života, prečo existuje smrť, ako sa správať k iným ľuďom (prírode), filozofi sa zaoberajú filozofiou ako výsledkom sústredeného teoretického úsilia. Ich nástrojom je ich vlastné myslenie. Filozofia vychádza z každodenného spôsobu myslenia človeka a rozvíja ho do podoby filozofického spôsobu myslenia. Vznik filozofického myslenia- Filozoficky myslieť= interpretovať fakty pomocou dôkazov a argumentov prístupných rozumu. Na základe práce vzniká aj ľudská schopnosť myslenia; javy (oheň, voda), ktoré človek nemohol ovládať, ale ktoré naopak vládli nad ním z toho usudzoval, že sú produktom bytosti, kt. je silnejšia ako on. Tak vznikala 1.predstava boha blesku a ostat. živlov. Objavil sa polyteizmus (mnohobožstvo), neskôr prechádza k monoteizmu (jednobožstvu). Ľudia sa vyvíjali, zdokonaľovali a tým rástla ich moc nad prírodou, prestali sa odvolávať na pôsobenie nadprirodzených síl, pretvárajú, využívajú a ovládajú živly prírody. Začínajú hľadať prirodzené vysvetlenie otázok ako je vznik Zeme, vesmíru, vzniku človeka, ľudskej psychiky. Predchodca F je považovaná mytológia – fantastický výklad prírod. a spoločen. javov, primitívny pokus o vysvetlenie príčin, pôvodu a podstaty životne dôležitých fenoménov pomocou nadprirodzených síl alebo božských zásahov a zároveň aj odraz určitého stupňa vývoja ľudského vedomia, prejav charakteristických čŕt formujúceho sa predvedeckého myslenia. MÝTUS (=kombinácia racio+cit)-prevláda citové myslenie; dielo: Hesiodos: Teogónia; prvoradé je mytologické, až potom filozofické myslenieV starom Grécku→Filozofia = súhrn všetkého vedenia, teoretických veodomostí človeka, múdrosť(geometria, matem., astronómia, zoológia, botanika) F= z gréckeho fileo-láska, sofia- múdrosť=láska k múdrosti – prvý raz použil Pytagoras.