Geografia SR

Geologická stavba
- 9 základných štruktúrno-geologických pásiem:

1. Čelná karpatská predhlbeň - je tvorená Vonkajšími karpatskými zníženinami (Dyjskosvratecký úval, Hornomoravský úval, Vyškovaská a Moravská brána, Ostravská panva) - vápnité íly, piesky, slabo spevnené pieskovce, ílovce a zlepence

2. Flyšové pásmo - striedajúce vrstvy pieskovcov a ílovcov (aj niekoľko 1000 m) - subprovincia Vonkajšie Karpaty - cez Moravu, ˇIlina, Kysuce, Orava, Spiš, Šariš

3. Bradlové pásmo - oddeľuje Vonkajšie a Vnútorné Karpaty - skladá sa zo silne stlačených vrás druhohorných a paleogénnych hornín - jurské vápence - Myjavská pahorkatina, pozdĺž Váhu, Kysuce, Orava, Pieniny, Šariš, Ukrajina

4. Vnútrokarpatský paleogén - kotliny (Žilinská, Lipt., Popr., Hornádska), Súľovské skaly, Orava, Spiš, Východné Karpaty - flyšové horniny na zvrásnenom a erodovanom podklade + zlepence


5. Jadrové pohoria - Fatransko-tatranská oblasť - pohoria majú stavbu megaantiklinálnych hrástí - stred tvoria predkarbónske kryštalické bridlice (ruly, svory, fylity, amfibolity, kremence, kryštalické vápence) do ktorých vnikali granitoidy a vznikali migmatity - celkový názov kryštalinikum Nad kryštalinikom je obalová jednotka (prvohorné bridlice, droby, pieskovce a druhohorné sedimenty vápencov, dolomitov, slieňovcov, kremencov a bridlíc) Nad obalovou jednotkou druhohorné súvrstvia - príkrovy (prevážne vápencové)

6. Veporské pásmo - kryštalické horniny (granitoidy, ruly, svory, fylity, migmatity) - Veporské vrchy, Stolické vrchy, časť Revúckej vrchoviny, Kozie chrbty, Muránska planina, Čierna hora, časť: Kráľovohoľských Tatier, Horehronského podolia, Zvolenskej kotliny

7. Gemerské pásmo - východná časť Slovenského rudohoria (centrum Volovské vrchy) - odlišná stavba je tvorená epimetamorfitmi sedimentárno-vulkanogénnej gelnicek skupiny (kambrium silúr)


8. Neovulkanické pohoria - andezit, dacit, ryolit, bazalt, tuf, tufit, sopečná brekcia - uložené sú prevážne na kryštaliniku - Slovenské stredohorie, Burda, Vihorlat


9. Neogénne kotliny - začali vznikať v paleogéne pri vrásnení flyšu - vznikali hlboké zlomy - Viedenská kotlina, Malá a Veľká dunajská kotlina - štrky, piesky, íly, tufity Kvartérne sedimenty - spraše a sprašové hliny, viate piesky, fluviálne sedimenty, proluviálne sedimenty, glaciálno-fluviálne sedimenty, glaciálne sedimenty, travertíny