Popis:
Geografické informačné systémy (GIS) sú najdynamickejšie sa rozvíjajúcimi informačnými systémami vôbec. Predovšetkým v posledných rokoch sa stali súčasťou tvorby informačných systémov v dôsledku nezastupiteľnej úlohy lokalizácie objektov a javov spracovávaných týmito systémami. Geografické informácie sa využívajú nielen v geografii ako vede a v ďalších vedeckých disciplínách, ale taktiež v priemyselných odvetviach ako sú poľnohospodárstvo, lesníctvo, správa vodných zdrojov, energetika apod. Vzťahovať dáta a informácie o aktivitách a zdrojoch k polohe v priestore a monitorovať, prípadne predpovedať vývoj v čase je pre modernú spoločnosť nevyhnutné.
Výsledkom je vzrastajúci počet fungujúcich GIS v súkromnom aj verejnom sektore. V minulosti boli prekážkou nasadzovania takýchto riešení v marketingu hlavne tieto dôvody: hardvér a softvér bol príliš drahý, geografické dáta boli príliš drahé a ťažko ich bolo získať vlastnými prostriedkami, od používateľov GIS boli očakávané nadštandardné znalosti. Vďaka rýchlemu rozvoju technológii sa ceny dnešných počítačov vyhovujúcich požiadavkám GIS stávajú prijateľnými. Tak isto ceny výkonných databázových serverov a ostatného softvéru sa dostávajú na akceptovateľnú úroveň. Softvérové prostriedky ako jadro systémových technológií, umožňujú spracovávať surové dáta z rôznych systémov uskutočňujúcich ich zber. Odpovedajúci softvér na spracovávanie údajov a možností geografických informačných systémov potom umožňujú požívateľom spracovať dáta v správnom výstupnom formáte pre rozhodovacie procesy a ich podporu.
Dnešné nové technológie umožňujú získavanie dát s vyššou presnosťou, rýchlosťou a pravidelnosťou, než v minulosti. Dáta sú v relatívne krátkom časovom úseku zhromažďované na rôznych hierarchických úrovniach, vrátane úrovne globálnej. Existuje oveľa väčšie množstvo priestorových dát, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Napríklad aj také PSČ je svojou podstatou priestorový údaj. Takisto je možné spätne previesť telefónne čísla do priestoru. Zákazníci alebo partneri, ktorí vypĺňajú formuláre, vymieňajú si vizitky, zanechávajú adresy - to je tiež ďalším typom priestorových údajov. Tak isto je možné zorganizovať vlastné prieskumy a pozbierať tak rôzne údaje (napr. prostredníctvom Internetu). Dnes s mohutným rozmachom „Windows“ aplikácií s rovnakým vzhľadom a ovládaním sa stávajú GIS systémy súčasťou balíka kancelárskych programov ovládateľnými bežnými používateľmi. Potom práca s takýmto systémom nevyžaduje zamestnanca so špeciálnym vzdelaním, ale je prístupná ktorémukoľvek pracovníkovi organizácie.
Kľúčové slová:
geografia
systém
informačné systémy
GIS
geografické systémy
štruktúra
Obsah:
- Úvod 1
1 Základné pojmy 2
1.1 Definícia GIS 2
1.2 Štruktúra a funkcie GIS 4
1.2.1 Spôsob práce s GIS 5
1.2.2 Priestorové operácie 5
1.3 Príbuzné technológie 6
1.3.1 Desktop mapping. 6
1.3.2 CAD. 7
2 Modelovanie geografických objektov 9
2.1 Špecifiká priestorových objektov 9
2.1.1 Geometrická zložka 10
2.1.2 Priestorové vzťahy (Topológia) 14
2.1.3 Tematická zložka 16
2.1.4 Čas - dynamický popis 16
2.1.5 Funkčná zložka 17
2.2 Zložka akosti popisu geoobjektu 17
2.3 Proces modelovania 18
2.3.1 Pole a na poliach založený princíp modelovania priestoru 19
2.3.2 Objekty a na objektoch založený prístup k modelovaniu priestoru 21
3 Reprezentácia priestorových objektov 23
3.1 Vektorová reprezentácia priestorových objektov 23
3.2 Rastrová reprezentácia priestorových objektov 26
3.3 Digitálne modely terénu (povrchy) 31
3.3.1 Rastrové modely terénu. 32
3.3.2 Nepravidelné trojuholníkové siete. 33
3.3.3 Porovnanie reprezentácii 34
4 Databázové systémy 36
4.1 Databázové modely 36
4.2 Prepojenie dátových súborov 39
5 Budovanie databázy 42
5.1 Návrh štruktúry databázy 42
5.2 Napĺňanie databázy - vstup údajov 42
5.3 Vstup údajov z geodetických meraní 43
5.3.1 Vstup fotogrametrických údajov 50
5.3.2 Vstup údajov s DPZ 50
5.3.3 Vstup údajov z druhotných (kartografických) zdrojov 52
5.3.4 Vstup atribútových údajov 53
6 Reštrukturalizácia, manipulácia s údajmi 54
6.1 Manipulácia s údajmi 54
6.2 Zmena mapovej projekcie, transformácie súradnicového systému, prevzorkovanie 54
6.3 Generalizácia 55
6.4 Konverzia reprezentácií 56
6.4.1 Vektor-raster 56
6.4.2 Raster-vektor 58
6.5 Manipulácia s digitálnymi modelmi terénov 59
7 Analýzy a modelovanie v GIS 61
7.1 Prehľadávanie databázy 61
7.1.1 Priestorové dopyty 61
7.1.2 Atribútové dopyty 62
7.2 Mapová algebra 62
7.3 Vzdialenostné analýzy 64
7.4 Analýza modelu terénu 65
7.5 Analýza sietí 66
7.6 Analýza obrazov 67
7.7 Analytické a syntetické operácie (postupy) 68
8 Vizualizácia dát a tvorba výstupov 69
8.1 Všeobecné zásady tvorby tematických máp 70
8.2 Obsah tematických máp 71
8.2.1 Zostavenie obsahu tematickej mapy 72
8.3 Kompozícia tematických máp 73
8.3.1 Rozdelenie tematických máp 74
9 Zákonitosti plánovania a implementácie GIS 75
9.1 Plánovanie GIS 75
9.2 Implementácia GIS 77
9.2.1 Prípravná fáza: 77
9.2.2 Analytická fáza: 78
9.2.3 Implementačná fáza: 78
Záver 80
Zoznam použitej literatúry 84