Huby a lišajníky

Telo húb tvorí stielka, ktorá má mikroskopické, alebo makroskopické rozmery.
Stielka môže byť: jednobunková, vláknitá, alebo je neurčitého tvaru, má rôsolovitú štruktúru = plazmódium.
Hubové vlákna = hýfy - môžu mať tvar trubice /sipho/ - býva viacjadrová;
- alebo sú vlákna priehradkované = rozdelené na viac buniek.
Spleť hubových vláken = mycélium /podhubie/.
Hubové vlákna sa môžu druhotne zoskupovať a zrastať / typické pre huby /- vytvárajú nepravé pletivá /pseudoparenchým, alebo plektenchým/ - z nich vznikajú voľným okom viditeľné plodnice húb.

Výživa húb - heterotrofia = saprofytizmus, parazitizmus, alebo symbióza.
Saprofytické huby patria z ekologického hľadiska do skupiny -reducentov /dekompozítorov/. Niektoré huby prekonávajú vo svojom živote saprofytické aj parazitické štádium /saproparazitické huby/.Veľa húb žije v symbióze s inými rastlinnými organizmami. Napríklad symbióza koreňov vyšších rastlín s mycéliom húb - mykoríza. Veľká väčšina lesných drevín žije v mykoríze s hubami. Lichenizmus je zvláštna forma symbiózy - spolužitie húb s riasami /alebo sinicami/. Lišajník je vplyvom symbiózy morfologicky a ekologicky odlíšený organizmus.

Rozmnožovanie húb
Nepohlavné rozmnožovanie - delením buniek na 2 dcérske bunky
- pučaním;
- časťami hýf;
- spórami - môžu byť aj pohyblivé /zoospóry/, alebo nepohyblivé - najčastejšie spóry sú konídie;